AUSTRÁLIA

Iste, nie je to cesta nijak objavná, aspoň z hľadiska cieľa. Osud muža a ženy na pozadí veľkých spoločenských udalostí sme už videli veľakrát. Po tejto ceste kráčali už mnohí. Jedni nám zanechali večné Odviate vetrom, iní populárne Vtáky v tŕni a ďalší zástup zabudnuteľných príbehov. Tak ako mnohokrát, aj tentoraz záleží viac na formálnom „ako“, než na obsahovom „o čom“. Bude Austrália večná? Bude na čas populárna? Alebo uschne v púšti priemernosti?

Môj názor je, že k večnosti jej podstatný kus chýba. Napriek veľmi slušnému hereckému obsadeniu a vizionárskej povesti režiséra. Čiastočne je to práve absenciou režisérskeho vizionárstva a čiastočne tým najpodstatnejším – príbehom. Baz Luhrmann (okrem réžie je autorom námetu a spoluautorom scenáru) ctí príbeh, vkladá ho mnohokrát do úst svojich postáv, aby nás upozornil, že príbeh je to najdôležitejšie. Žiaľ, on sám sa v ňom trochu stráca. 

Je vidieť, že toho chce vypovedať mnoho, a že napriek hodinám slov a obrazov nestíha vypovedať všetko. Zároveň však príbeh chvíľami stráca tempo a celý záver s druhým dejovým vyvrcholením pôsobí viac ako apendix, než skutočná pointa filmu. Hravosť a nápady z úvodnej časti (roztomilá kengura) postupne prekrýva hojnosť výrazných citových expresií. Z môjho pohľadu pritom základným problémom nie je práca s klišé, ale skôr (ne)schopnosť spútať všetky prúdy príbehu do jedného silného toku, ktorý by plavca strhol a nepustil.

Obraz a zvuk - domény zahaľujúce príbeh do filmového šatu pôsobia .... patrične. To znamená, že nie sú ani úžasné, ale ani na prekážku príbehovej línii. Neberú dych ani pozornosť. Nie je to málo, no opäť mám pocit, že toho mohlo byť viac. Obzvlášť kamera, strih a réžia akoby ubiehali opačným smerom, ako film sám. Zatiaľ, čo príbeh postupne rastie a graduje, kamera sa skôr postupne uťahuje do ústrania. Obrazovo najmagickejšia mi prišla prvá polhodina s predstavovaním hrdinov a miest. Ako rástla potreba pracovať s digitálnymi trikmi, tak sa kúzlo obrazu zmenšovalo, a meno svojho autora pripomínalo iba občasnými hrami s farbou a prostredím. A to doteraz netuším, či tvár Nicole v aute smerom na farmu, bola autorským zámerom, alebo tichým štrajkom maskérov.