|
ONI |
ONI |
Ich trailer z vás vytrieskal za dve minúty všetky nervy i popcorn z kýbla, ale dokáže to aj celý film?
Vedia, že domov považujeme za najbezpečnejšie miesto našich životov. Uvedomujú si jeho cennosť, zátišie pred okolitým svetom zla. Útočiska dvojice hrdinov (Kristen a Jamesa), ktorí v letnom sídle hľadajú kúsok intimity po peknej spoločenskej udalosti v útrobách civilizácie. To na jej okraji majú šancu nájsť niečo iné. No zároveň aj byť nájdení...
Ležíte v posteli. Hodiny ukazujú skorú rannú hodinu. Vonku je ešte tma. V tom... Rana dopadá na vchodové dvere. Zneistíte. Druhá. A ďalšia. Zľaknete sa. Údery sa menia v sústavný buchot. Za nimi – neznáme hlasy. Zhlboka dýchate. Prvý nával strachu. Nie ste sami. Do domu vtrhnú neznáme postavy. Nevidíte ich. Obmedzený priestor. Otázka času. Plynie nekonečne. Ráno je ďaleko. Rany sú blízko...
Už sú neďaleko vás. Nevidíte im tváre. Majú masky. Hlasy postupne miznú. Komunikujú tichom. I tmou. Chcú byť brutálni. Využiť slabú chvíľku. Váš strach. Neistotu. Chceli by vás rozdeliť. Urobiť z vás ľahké ciele. Doraziť vás. Bezdôvodne – alebo nie?
|
|
|
Ich počínanie poznajú azda len scenáristi. Ich cieľ je jasný – vy. Dôvod útoku nevedno. Opojenie neznámym, čo najmenšie vykreslenie charakterov. Obsah je jednoduchý – zabiť či brániť sa. Miesto – jediný dom, pár izieb. Počet aktérov – minimálny. Priamy ťah na bránu. A svoje obete. Sú viditeľní hneď po úvode. Ich počet a podoba sú jasné. Nulové tajomno z rozsievateľov smrti. Obsah oholený ako obeť na kosť. Preto musí nastúpiť iná devíza – forma.
Nie najoriginálnejšia. Nie príliš pomalá. Ani dynamická. Debutujúci Bryan Bertino je zrejme minimalista. Stačí mu málo miesta i postáv. Aj málo deja. No chce si dať záležať na atmosfére. Zatemní dom i mysle vrahov. Iskierka nádeje na prežitie je slabá. Bojuje s nejedným klišé pri zúfalých volaniach o pomoc. Minimalizmus sa prehupol aj do 80-minútovej stopáže. Postačí. Ručná kamera ako spasiteľ formy? Oproti Karanténe iba polovičný. Hrdinov prenasleduje šikovne. Na majstrov žánru nemá. Chýbajú skúsenosti. Občas aj originalita. No nie variabilita. A ešte raz hutná atmosféra. I keď... Ako jeden z mála žánrových zástupcov nechce byť iba napínavý. Drásavý. Znepokojivý. A s premisou – doma sa vám nič nemôže stať. Omyl, môžete tam byť najzraniteľnejší. Smeruje k finále. Zaujímavému. Snaha o zvrat. Ťažkopádna. Originálna? Ako pre koho. Trápna? To zase nie.
|
|
|
Sú herci prekliatím či spasením? Niekde medzi. Liv Tyler má talent, no každému druhému divákovi bude na nej čosi prekážať. Jej hlas. Jej konanie. Absentujúca chémia s partnerom. On – Scott Speedsman? Presvedčivejší ako ona. Neopozeraný. Do žánru i filmu celkom pasujúci.
Sú dosť nebezpeční. Chcú rozsievať smrť. Našťastie nie priamo v kinosále. Do tej premietnu iba slušnú porciu napätia. Priemerný dej. Pokus o dobré finále. Stručnú, kamerou ručnú formu. Občas chybičku debutanta. Akceptovateľného zástupcu žánru. Už v ňom prichádzajú... Kto? No predsa – Oni.
The Strangers (USA, 2008, 85 min.)
Réžia: Bryan Bertino. Scenár: Bryan Bertino. Kamera: Peter Sova. Strih: Kevin Greutert. Hudba: tomandandy. Hrajú: Liv Tyler, Scott Speedman, Gemma Ward, Kip Weeks, Laura Margolis, Glenn Howerton, Alex Fisher, Peter Clayton-Luce
