|
ŽENY |
ŽENY |
Ak sa vyberiete do kina na Ženy, budete ľutovať. Nielenže ide o jeden z najslabších priemerov, postavený na „osvedčených“ postupoch, ale nesnaží sa ani zakryť to, že sa nechal inšpirovať niekoľkými konkrétnymi filmami a seriálmi. Rozhodujúcim faktorom, ktorý nad tým všetkým kraľuje, a kvôli ktorému udeľujem filmu nízke hodnotenie je, že jednoducho - nemá čo povedať.
Čím dlhšie ho pozeráte, tým sú scény aj dialógy nudnejšie, postavené na nič nehovoriacich frázach. Topiaci sa scenár sa chytá každej slamky, v druhej polovici dej už nemá žiaden zmysel, stáva sa z neho už len film pre film. Na väčšine miest je – jednoducho povedané – trápny. Pritom sa v obsahu od distribútora dozviete, že ide o „vtipnú a iskrivú“ komédiu! Odľahčený štýl – možno, ale od komédie to má ďaleko. Snažili sa, to nepopieram, ale v tomto prípade sa snaha necení. A netreba ju uznať.
Režisérka Diane English sa inšpirovala rovnomenným filmom Georga Cukora z roku 1939 (ktorý by som si pozrela radšej) a divadelnou hrou C. B. Lucea z roku 1936. Zobrať myšlienku zo starších diel a spracovať ju v novom, modernom prevedení – aké „originálne“... Keby sa to aspoň podarilo, nič nenamietam. V dávnych časoch mohla byť téma žien, venujúcich sa vlastnej kariére namiesto sedenia doma a čakania na manželov vracajúcich sa z práce, zaujímavou a dokonca prevratnou. Čo však z takej témy dnes? Dieru do sveta s tým Diane English rozhodne neurobila. Žiadalo si to originálne spracovanie, nájsť niečo nové. Téma číslo dva – dôležitosť priateľstva medzi ženami – je síce pekná, ale ničím zvláštna. Ženy si to predsa nepotrebujú pripomínať a muži – tým to môže byť jedno.
|
|
|
Nechcem mrhať slovami kritiky na „recept šťastného života“, ktorý, keď sa Mary dozvedela, zamyslela sa (áno, v pozadí zaznela povznášajúca hudba) a začali sa diať (prekvapivo) zázraky. Ale ten pôrodnicový happyend si mohli naozaj odpustiť...
No Ženy prinášajú aspoň jeden neškodný prvok, a to zobrazenie vzťahu matky a dcéry – myslím staršej dámy (Candice Bergen) a Mary (Meg Ryan), ktorý sa mi tu celkom páčil, zrejme vďaka tomu, že sa prezentoval nenásilne.
Jedinou zaujímavou ženou z hľadiska hereckého prevedenia je Annette Bening, ktorej postava – Sylvie sa mi zdala hodnejšia spracovania než Mary. Ani Candice Benning ako Maryina matka nie je zlá, aj keď je vedľajšou postavou. Meg Ryan sa spoľahla na svoj typický sebaľútostivý výraz, a v podstate ide o typ, nie o jedinečný charakter... Zvyšné dve kamarátky z nerozlučnej štvorice (Debra Messing a Jada Pinkett Smith) upadajú do zabudnutia. Plnia len dekoratívnu úlohu. Ich hlavnými škatuľkovacími charakteristikami sú, že jedna má veľa detí a druhá je lesba... A nakoniec: naozaj „nenápadne“ kopírujú istú newyorskú štvoricu, milujúcu sex.
|
|
|
„Mierumilovníci“ môžu povedať, že je to „oddychový film“, kde sa aspoň pokocháte pohľadmi na najnovšie módne výstrelky a nechýba ani ozajstná módna prehliadka. (Veď aký iný sen by mala žena mať, však? Aha, ešte šéfovať ženskému časopisu – zabudla som, pardon!) Bohužiaľ, aj v rámci oddychovej kategórie sa Ženy nachádzajú na spodných priečkach. A keď sa chcete dozvedieť, čo sa v New Yorku nosí, viete už, aký seriál si treba pozrieť... Takže, ak by v oblasti filmovej kritiky existovalo niečo ako právo na ignoráciu filmu, využila by som ho práve teraz.
The Women (USA, 2008, 114 min.)
Scenár a réžia: Diane English. Kamera: Anastas Michos. Hudba: Mark Isham. Hrajú: Meg Ryan, Annette Bening, Eva Mendes, Debra Messing, Jada Pinkett Smith, Candice Bergen, India Ennenga
