|
SNEŽENKY A MACHŘI PO 25 ROKOCH |
SNEŽENKY A MACHŘI PO 25 ROKOCH |
Psychologicky hĺbavý „kanárek“ Viktor Tauš prešiel počas deviatich rokov neuveriteľným prerodom a po osobitej narkomanskej spovedi v rovnomennom filme Kanárek (1999) nám na túto zimu narežíroval nostalgický comeback krkonošských sneženiek a machrov. Pôvodina z roku 1982 pochádza z pera Radka Johna. Ten sa opätovne vrátil ku kultovnej snímke a spolu s Ivom Pelantom sa pokúsili vzkriesiť partiu patrične zostarnutých študentov. Ich návrat neoriginálnejšie nazvať nemohli – Sněženky a machři po 25 letech (2008).
Film sa nesie v duchu opäť nie veľmi originálneho sloganu. Po 25 rokoch v ňom dostávajú priestor všetci kľúčoví účastníci lyžiarskeho zájazdu na chate Severka. Zo zasneného “inťoša” Radka Převrátila (Václav Kopta) sa stal nakladateľ, ktorý sa oženil s knihami, cigaretami, kávou a nadbytočnými kilami. Marika Kardová žije v Amerike a hrá v béčkových filmoch. Jej otec, bývalý profesor Karda, vlastní malý penzión. Karel Mácha (Michal Suchánek) má vlastnú televíznu show (+ fešného syna). Viki Cabadaj má lyžiarsku školu (+ fešnú dcéru). Profesorka Hanka (Veronika Freimanová) žije utiahnuto v domácnosti a stará sa o chorého manžela. O Mariku sa karty tentoraz nehrajú, v takomto veku na Severke dominuje dravosť ženská. Tú predstavuje spolok okolo kyprej Kolomazníkovej v pozadí s dvoma detskými škrekľúňmi.
|
|
|
Stará drevená Severka a všade vôkol biela romantika. Vo vnútri pôvodné “socíkovské” zariadenie a nefalšovaná radosť v dobrácky privretých očiach starého profesora. Nekonečné spomínanie kedysi za pravdu a spravodlivosť sa do pŕs bijúcich snežienok a machrov striedajú zmúdrelé hodnotenia teraz pravdepodobne odkvitnutej flóry a sklamaného narcizmu. Herecké prejavy sú presne v duchu “jednotky”, postavy nestratili svoj originálny pohľad (tu bezkonkurenčne vedie postava Karla Máchy), dialógmi sa scenáristi snažili ako-tak ustáť dielčie situácie. Neboli by to John s Taušom, aby si “neulahodili” nejakým tým sociálnym exkurzom v podobe narkomanskej minulosti Máchovho syna. Alkoholické posedenie v kotolni 80-tych rokov vystriedala tuc-tuc diskotéka s jointami, miesto Štartiek sa fajčia Marlborky, pred telkou sa ideme popukať od smiechu pri zábavných show typu TV Nova a dcéry bežne po dovŕšení dospelosti fackujú vlastných otcov. A, samozrejme, fešná mladá generácia spraví adekvátny odstup, s ktorým nazerá na infantilné správanie “dřepkins” zájazdu.
|
|
|
Týmto náčrtom sa nám autori pravdepodobne snažia ukázať, čo všetko sa za tie roky zmenilo. No, banálnejší odkaz by sa asi ťažko našiel. Hoci dialógy plynú skutočne vo vrelej a srdečnej atmosfére, malo by ísť o príjemne ubiehajúci film, no on skutočne nie je ničím iným, len zbytočným priživením sa na svojom slávnom predchodcovi. Hravosť celej víkendovej stretávky je nevhodne preťatá príliš dramatickým koncom a náhle nelogicky láskou pomýleným Vikim.
Film Sněženky a machři z roku 1982 pozná SKORO KAŽDÝ. Pravdepodobne preto sa tento SKORO KAŽDÝ vyberie do kina pozrieť si “dvojku”. Alebo si nechá v hlave neopakovateľnosť “jednotky”. Ale čo ak existuje NIEKTO, kto nepozná originál, a napriek tomu sa rozhodne zhliadnuť Sněženky a machři po 25 letech? Aký dojem na neho môžu zanechať? Predpokladám, že musia pôsobiť, ako ešte väčšia zlátanina, než keď divák disponuje aspoň akou-takou zásobou spomienok na pôvodnú snímku.
Sněženky a machři po 25 rokoch (ČR/SR, 2008, 104 min.)
Réžia: Viktor Tauš. Námet: Radek John, Ivo Pelant. Scenár: Radek John, Ivo Pelant. Kamera: Milan Chadima. Strih: Miki Kolár, Maroš Šlapeta. Hudba: Valter Kraft. Hrajú: Michal Suchánek, J. Antonín Duchoslav, Radek Brzobohatý, Václav Kopta, Eva Jeníčková, Jakub Prachař, Veronika Freimanová
