Michael Douglas ma v poslednom čase prekvapuje. Jeho vkus /Catherine Zeta/ celkom chápem, jeho odvahu menej. A už vôbec nechápem jej vkus. Treba však povedať, že Michaelovi ide Catherine k duhu. Posledný film je toho výborným príkladom. Nikomu však ani muk.
Nathan Conrad /Michael Douglas/ je úspešný psychológ. Berie 200 dolárov na hodinu, spolu s krásnou manželkou a múdrou dcérkou obývajú byt v luxusnej štvrti. Čím je lepší, tým má väčšie problémy stíhať prísť domov skôr, než dcérka bude musieť ísť spať. Posledný prípad, Elizabeth, ktorú 10 rokov posúvajú z cvokárne do cvokárne, vyzerá na psychodelické nenávratno. Dr. Conrad je jej poslednou šancou.
Druhý deň ráno. Reťaz na apartmáne Conradovcov je precviknutá a dcérka chýba. Únoscovia nechcú peniaze, chcú tajomstvo pochované v pamäti pacientky. Tá je teraz pre Dr. AB poslednou šancou.
Súboj psychológa s únoscami. Preteky s časom. Hľadanie pravdivej diagnózy uprostred zmätku. To všetko tu už určite bolo. No treba povedať, že tentokrát to prichádza v skutočne sviežej a pohľadnej podobe.
Režisér Gary Fleder nám predstavuje príkladne vystavanú drámu. Príbeh sa vyvíja dynamicky. Je dostatočne prekvapivý, no bez logických kotrmelcov pri ktorých by sme si zlomili väz. Postavy sú dostatočne vykreslené, ich partitúra navzájom dokonale ladí.
Michael sa predstavuje v plnej forme. Drobnými poznámkami, krátkymi gestami nás presvedčuje, že je psychológ par excellence, zároveň je však aj otcom, ktorému občas predsa len povolia nervy. Policajtka je správne akčná, nečakáme od nej lacnú superakciu typu sám proti komandu, ale zato cítime energiu, čo to urobiť, kým zasadne k slávnostnej večeri. Sean Bean je únosca ako vyšitý. Všetko ma vyrátané, vždy je o krok dopredu a hlavne: presne vie, čo všetko a koho všetko dokáže obetovať pre svoj cieľ.
Kameraman Amir Mokri veľmi pôsobivo dokresľuje dej. Prechody medzi akčnou, rozhýbanou kamerou, ktorá nám neponúka dokonalý prehľad, skôr v ňom bráni a popisnými, či dokonca hororovými zábermi je príkladná. Občasné chuťovky sú bonusom profesionálnej kamery a strihu.
Ťažko veľa písať o príbehu, ktorý je založený na prekvapivej akcii /konečne!/ bez toho, aby ste prezradili farbu králika skôr než ho vytiahnete z klobúka. Občas ide o trochu predpokladatelný zvrat /písanie na sklo/, ale stále ide o kvalitné a s výborným nasadením urobené pozeranie. Veľmi ma potešil záver. Konečne dôkaz, že aj záverečný duel ide urobiť pôsobivo, dramaticky a zároveň....zmysluplne. Až by som povedal, že filozoficky. /tfuj!/
Myslím, že od 6. zmyslu som podobne dobre urobený film vo svojom žánre nevidel. Nejde o žiadnu prevratnú vec. Nejde o film, ktorý si navždy zapamätáte. Nie je to ani Miachaelov najlepší film /ja osobne hlasujem za Hru/. V kontexte filmov, ktoré sa momentálne kinami potulujú však vysoko vytŕča.
V tejto súvislosti mi nedá nezmieniť sa o zaujímavom fenoméne. Včera som musel do poslednej minúty čakať, či sa nájde osem odvážnych, aby začali premietať. Pred týždňom na gangsterskom odvare s de Nirom som sedel v poloplnom kine. Ešte pred tým, na úplne tupom Denníku princeznej bola takmer plná kinosála. Myslím, že začína veľmi hrôzostrašná tendencia.
Ak ju chceme dodržať, treba ísť na túto výbornú drámu opatrne, po jednom, a hlavne Nepovedať o nej ani slovo...
Don´t Say a Word (USA, 2001, 105 min.)
Réžia: Gary Fleder. Scenár: Anthony Peckham, Patrick Smith Kelly. Kamera: Amir Mokri. Hrajú: Michael Douglas, Brittany Murphy, Sean Bean, Skye McCole Bartusia, Famke Janssen, Jennifer Esposito.
