IVETKA A HORA |
IVETKA A HORA |
Ivetka a hora. Ivetka a zjavenie. Ivetka a jej bremeno.
Námetom na film českého dokumentaristu Víta Janečku sa stali zjavenia Panny Márie na hore Zvir pri Litmanovej na východnom Slovensku. Objavovala sa tam dvom kamarátkam Ivetke a Katke počas piatich rokov pravidelne každý mesiac. Cieľom dokumentu Ivetka a hora nie je poukazovať na pravdivosť či nepravdivosť zjavení, nejde o žiadnu investigatívnu dokumentaristiku, takisto to nie je prokatolícky film. Témou je Ivetkino prežívanie, vnútorné vysporadúvanie sa s neľahkou „úlohou“.
Ivetka režisérovi úprimne vyrozprávala, ako sa cítila, ako svoju „zodpovednosť“ prežívala, od prvého zjavenia až po súčasnosť. Okolie od nej viac-menej očakávalo, že vstúpi do kláštora, čo sa pre ňu stávalo čím ďalej, tým väčším bremenom. Pred kamerou sa nesťažuje, neanalyzuje, „prečo práve ona“, jednoducho opisuje, ako sa cítila a na čo myslela. Z kláštora chcela byť „vyhodená“, a tak sa o to snažila porušovaním pravidiel. Neúspešne. Nakoniec odtiaľ odišla, no pokoj duše nenašla. Až keď sa situácia vyhrotila a Ivetka chcela spáchať samovraždu, jej skrývané pocity prepukli, a až potom sa jej psychický stav konečne začal zlepšovať.
Ivetka pôsobí sympaticky, zdá sa byť spokojná. V dokumente vystupujú tiež jej blízki a priatelia, aj náhodní okoloidúci či pútnici. Tieto prestrihy umožňujú odpútať sa od nesutáleho sledovania a počúvania Ivetky, a vytvára sa tým voľnejšia atmosféra aj priestor na absorbovanie výpovede.
Pozitívne hodnotím postoj autora, jeho nezaujatosť a snahu o neutrálny pohľad na vec. Pritom preukázal aj značnú dávku empatie, keďže Ivetka nemá problém sa mu zdôveriť. Téma zjavení v Litmanovej mohla byť zobrazená z mnohých uhlov pohľadov, a preto je chvályhodné, že Vít Janeček si zvolil práve takýto pohľad. Prítomnosť duchovných tém, samozrejme, cítiť, ale tieto otázky sa nerozoberajú do podrobností, čo je tiež plusom pre film. Autor ponecháva na diváka, ako príjme a pochopí náboženské obrazy a prostredia. Nič mu nevnucuje, ani ho netlačí do vytvárania takých či onakých názorov.
Ivetka a hora je príjemne spracovaný dokument o dievčati, ktorému sa zjavovala Panna Mária. Kto si ho však má ísť pozrieť? Študenti dokumentaristiky, či katolícki veriaci? Takto zľahčenou otázkou sa dostávam k úvahe, že každý divák si nájde to svoje. Môžu sa vynárať rôzne témy a úvahy, je to individuálne. U mňa napríklad vznikli myšlienky aj o tom, či sa katolícka cirkev zachovala správne, keď nechala dve dievčatá mesiac čo mesiac vracať sa na dané miesto a byť celých 5 rokov akýmisi prostredníčkami medzi Pannou Máriou a ľuďmi... Z Ivetkinho rozprávania vyplýva, že taká „funkcia“ je naozaj nezávideniahodná. Nakoniec je podivuhodné, že sa z toho skutočne nezrútili. Veď aj na konci Ivetka hovorí (a to je zároveň jediný moment v dokumente, keď sa načrtne téma pravdivosti zjavení): „Jediným dôkazom, že to celé bola pravda, je, že som ešte normálna.“
Ak vás téma aspoň trochu zaujala, alebo si chcete rozšíriť obzory v oblasti dokumentov, film si pozrite. Ak sa u vás nevyskytlo ani jedno, ani druhé, myslím si, že vám Ivetka a hora nebude chýbať.
Ivetka a hora (ČR, 2008, 84 min)
Námet, scenár, réžia: Vít Janeček. Produkcia: Petr Oukropec. Dramaturgia: Jan Gogola ml. Kamera: Braňo Pažitka. Vystupujú: Iveta Korčáková, Adriana Hrabčáková, Zdeno Vislocký, Rastislav Hudák, Helena Korčáková, Daniel Galajda