SPOVEĎ NÁKUPNEJ MANIAČKY |
SPOVEĎ NÁKUPNEJ MANIAČKY |
Krásny dôkaz, ako Bruckheimer nešliapne vedľa a Isla Fisher je dobrá herečka.
Prosím, predsudky odložme hneď na začiatku. Nech sa nik nesťažuje, že Spoveď nákupnej maniačky nie je svetoborný kus v žánri a neobjavuje Ameriku, že táto premiéra patrí do kategórie ľahko stráviteľných filmov pre ženy alias „chick-flick“. To všetko vieme podľa plagátu, traileru, náčrtu deja a iných indícií. Skrátka, zhrňme si do jednej vety, o čo tu ide:
Fakt, že na pohľad jasný žánrový film dostáva celých päť bodov, načrtáva tri skutočnosti:
a) ide o úplne priemerný kus, ktorý nič nepokazil, ani nevymyslel
b) ide o štandardne zjednodušenú adaptáciu úspešnej predlohy
c) celkom dobrú komédiu, ktorá sa stala obeťou hviezdičkovej matematiky
Pravda leží uprostred. Z prvej možnosti pochádza posúdenie réžie P.J. Hogana, harcovníka žánru, ktorý Spoveď poňal ako stávku na istotu. Napriek austrálskej náture a dobrej Muriel sa vydáva (Muriel's Wedding, 1994), si pre potreby producenta Jerryho Bruckheimera strihol jednohubku, kde sa mihne sympatická hrdinka, mudrujúca kamoška, krásavec, problémový exekútor a iné čitateľné postavy s jasným konaním. Všetko, čo sa má stať v žánri RomKom (romantická komédia) sa stane a vy to viete. Resp. by ste to mali vedieť a nečakať nič iné, spásonosné. Potom nemôžete byť sklamaní a sústredíte sa na detaily.
Čo nahráva faktu č. 2 – z dobrého bestselleru sa stáva očakávaná adaptácia, kde sa hrá podľa pravidiel žánru a nič nevybočuje nad jeho rámec. Nečakajte preto druhého Diabla nosiaceho Pradu, pretože hoci ani jeho predloha nie je hodná Nobelovej ceny, je pútavejšia. Spoveď je iba dobrá a film ju nevylepší.
A po tretie, Hogan i Jerry dostali skvostný nápad obsadiť kopu dobrých hercov do vedľajších úloh a najmä zveriť Fisher, aby niesla na pleciach celý film – priestor z Prady rozdelený medzi Anne Hathaway a Meryl Streep má len pre seba. A je na čase uznať jej výber i kvality, pretože veľmi dobre zvláda humor fyzický (tu zakopnúť, tam niečo uchmatnúť), mimický (neraz strúha originálne i vkusné grimasy) a verbálny (občas vtip). Isla Fisher je výborná natoľko, že mnou lomcuje pokušenie dať bodov až šesť, no miestami pitoreskné vyznenie filmu nesadne každému, azda ani fanúšikovi žánru.
Ale v jarnej ponuke uplynulých týždňov ide o najlepší tip. Tam, kde Kamarátovo dievča zlyhalo na nejasnom (až bizarnom a scenáristicky zvrátenom) konaní postáv a Vojna neviest bola až fádna a bez štipky zaujímavého nečakaného nápadu, tu prichádza aj jasné prehliadnuteľné dianie, no zároveň slušná réžia a výborný výkon Isly Fisher v hlavnej úlohe.
Toto nie je štandardná päťka pre typický priemerný film v žánri, ani povzdychnutie nad premrhaným potenciálom v podobe filmovej adaptácie knihy. Skôr obeť žonglovania s hviezdičkami pri ženských filmoch, kde Sex v meste u nás dostal rovnako päťku. Budem korektný: Spoveď nákupnej maniačky možno nemá také silné zázemie, ale v kine sa dá užiť približne rovnako. Možno aj viac, lebo má o pol hodinu menej.
Confessions of a Shopaholic (USA, 2009, 104 min.)
Réžia: P. J. Hogan. Námet: Sophie Kinsella – knihy Confessions of a Shopaholic (Závislá od nákupov) a Shopaholic Takes Manhattan (Nákupná maniačka dobýja Manhattan). Scenár: Tracey Jackson, Tim Firth, Kayla Alpert. Kamera: Jo Willems. Strih: William Goldenberg. Hudba: James Newton Howard. Hrajú: Isla Fisher, Hugh Dancy, John Goodman, Joan Cusack, Kristin Scott Thomas, Jon Lithgow