NEDODRŽANÝ SĽUB |
NEDODRŽANÝ SĽUB |
Ak by sme chceli určiť fenomén, ktorý v histórii ľudstva najviac šokoval, holokaust by bol jedným z kandidátov na prvé miesto. Téma vyvražďovania Židov, a vôbec druhej svetovej vojny, bude vždy vyrážať dych, s čím pochopiteľne súvisí ľudský záujem. Ani filmy s touto témou nestratia na atraktivite, ale ani na dôležitosti. Nedodržaný sľub sa k nim môže prihlásiť – svojím odkazom za nimi nebude zaostávať. Možno ani kvalitou. Je pravdepodobné, že o ňom ešte budeme počuť – ak nie na Slovensku, rozhodne neostane bez povšimnutia za hranicami.
Najväčším plusom (či šťastím) pre Nedodržaný sľub je práve jeho „based on true story“. Nielenže tým vzbudzuje väčší rešpekt, ale je tak aspoň sčasti „zabezpečený“ pred pádom k tým nie príliš najlepším slovenským filmovým novinkám... Po ťaživom hľadaní pokoja v duši, po postavami a zápletkami hmýriacich komároch, po horkom jahodovom odvare a po prehratej hre na nebo, peklo, zem sa slovenská kinematografia konečne trochu pozviechala.
Herecké výkony sú zo začiatku rozpačité, ale zdá sa, že s naberaním minutáže sa zlepšujú. Aj hlavný predstaviteľ je na konci iný než na začiatku (a nie je to len fyzická zmena). Mladý Samo Spišák sa ukázal ako nádejný talent. Vystupuje tu množstvo známych aj menej známych hercov – slovenských, českých, no aj ruských či poľských. Napríklad aj dvojica z Pokoja v duši. Výborne predvedie úlohu židovského lekára Vlado Černý a dokonca sa nečakane objaví aj Pavel Kříž, tiež ako židovský lekár. Len čo si na jednu novú (a pritom dôležitú) postavu zvyknete, tá odchádza a vynára sa ďalšia. Nevznikne z nich nesúrodý mix, ako by sa mohlo zdať, ale je to sympatická prehliadka.
Nebyť pár zbytočných obrazov patriacich do „filmového starého železa“ (zaužívané postupy na zvýšenie pozornosti), bolo by to o stupienok lepšie dielo. Škoda. Napríklad spomalený záber, keď Martin už ako partizán vystrieľa do Nemcov celý zásobník samopalu. Že je to vyvrcholenie jeho bolesti zo straty takmer celej rodiny, je jasné. Zdôrazňovanie kľúčových okamihov týmto spôsobom nie je vždy potrebné, a čím je ich viac, tým je to, žiaľ, horšie. Našli by sa aj iné scény pôsobiace trošku naivne: huslista, ktorý odzbrojí dozorcu v koncentráku... Nie je to iba režisérsky dodatok? Našiel by sa aj ďalší: snaha o „romantickú vsuvku“... Prečo? Kvôli traileru alebo plagátu? Najlepšie by asi predsa len bolo držať sa skutočných udalostí, i keď treba chápať aj potrebu spomínanej atraktivity. Čo už. Vzniká otázka, do akej miery treba sled skutočných udalostí „prikrášľovať“. Našťastie, romantická zápletka nezaberá priveľa priestoru...
Faktorom, ktorý umocňuje emócie, je v neposlednom rade hudba Michala Novinskeho. Navodzuje zimomriavky a dokonale podfarbuje dej. Neznervózňuje ani nepôsobí silene. Zaujme a do povedomia vchádza akoby mimovoľne. Neprekáža, že hudba využíva svoju moc – v takomto žánri sa to žiada.
V kontexte „kinematografie holokaustu“ je snímka výnimočná v nastolení novej premisy: aj medzi partizánmi panoval antisemitizmus. O tom sa v učebniciach dejepisu nedočítame... Zaregistrovať by to mali preto aj školy a poslať do kina svojich žiakov, už len preto, aby o tom premýšľali, či diskutovali. Majú šancu sa ako-tak stotožniť s hlavným hrdinom, a keďže ide o slovenské prostredie, príbeh im môže byť o niečo bližší. (Mimochodom, film sa do distribúcie dostáva práve v čase, keď sa blíži výročie konca druhej svetovej vojny.)
Kritika by mohla byť aj zdrvujúcejšia, ale keď vezmeme do úvahy ponuku kín, Nedodržaný sľub bude dobrou voľbou. V tomto prípade nie sú najdôležitejšie chyby krásy, ako skôr to, čo si divák odnesie.
Nedodržaný sľub (Slovensko/Česká Republika/USA, 2009, 129 min)
Réžia: Jiří Chlumský. Námet: Martin Petrášek. Scenár: Jan Novák. Hudba: Michal Novinski. Kamera: Ján Ďuriš. Strih: Vasileios Skalenakis. Hrajú: Samuel Spišák, Ondřej Vetchý, Marián Slovák, Dušan Kaprálik, Ivan Romančík, Eva Kerekešová