|
DOMOV |
DOMOV |
Po 11-tej hodine neprichádza 12-ta hodina, ale nový „ekologický dokument“ Domov. Celosvetovú premiéru mal 5. júna 2009 – symbolicky na Deň ochrany životného prostredia. Takisto ho vysielali celoštátne televízie. U nás snímku premietali aj na bratislavskom Hlavnom námestí a odvysielala ju jedna z komerčných televízií. Ide o celosvetovú kampaň k zefektívneniu ochrany životného prostredia. Pod film sa podpísali Francúzi Yann Arthus-Bertrand (známy fotograf a kameraman) a producent Luc Besson. (Kinema.sk vám exkluzívne prináša celý film na prehranie)
Po prológu venovanom ospevovaniu planéty Zem ako umeleckého diela nasleduje hlavná, apelujúca časť. Tá je oproti úvodu o poznanie horšia. Divák sa „dozvie“, že tajomstvom života sú vzájomné vzťahy a všetko so všetkým súvisí. „Zem je zázrak a život na nej zostáva záhadou.“ Pomaly nadobúdate neurčitý pocit, a tušíte, že ak to takto pôjde ďalej, začnete sa nudiť. „Do konca storočia vyčerpáme nerasty,“ alebo „... vody Jordánu odtiekli do supermarketov v debnách s ovocím a zeleninou,“ a „... ľudstvo má len desať rokov na to, aby zvrátilo trend, ktorý vedie k zániku.“ Heslá tohto typu tvoria ústrednú časť scenára, ktorý prechádza od problémov s vodou k pôde, rope, hnojivám, americkému snu, nalinajkovaným domčekom, umelému zavlažovaniu, pestovaniu obilia na púšti, odlesňovaniu. Skáčeme z Dubaja do Dánska, z Nigérie do Antarktídy a späť.
|
|
|
Autor chvíľu kritizuje plytvanie vyčerpateľnými zdrojmi, potom komentuje pohodlný spôsob života. Vymenúva „hrozivé“ štatistické údaje. Prelet nad ropnými tankermi, africkými osadami, ulovenými rybami – to má diváka presvedčiť, aby sa správal ekologicky? Nechýba ani veta, že každý môže priložiť ruku k dielu, a začať môže už dnes. V druhej polovici nastane čudný zlom v autorskom prístupe: už sa nedodržiava neutrálny autorský plurál, ale Arthus-Bertrand odrazu rozpráva, čo videl na vlastné oči. Niektoré frázy, tvoriace akési medzititulky či body osnovy, zámerne viackrát opakuje: „Rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie.“ Alebo použije tiež slovník ako z biblických zjavení: „Videl som elektrárne v Dánsku... Videl som v Indii chudobu...“
Zdá sa, že výzvy na uvedomenie si vážnosti situácie nemajú konca. Hudba medzičasom manipulatívne nabrala na tempe a pridal sa k nej aj tikot hodín (alebo časovanej bomby?). Smerom k záveru si autori zrejme uvedomili, že diváka môžu príliš vystrašiť, pretože zmiernili tón. V súvislosti s nádejným využívaním slnečnej energie zaznela aj takáto veta: „Stačí, keď sa prestaneme vŕtať v zemi a pozdvihneme zrak k oblohe.“ Alebo veta, akoby vystrihnutá zo slohovej práce žiaka základnej školy: „Je čas spojiť sily. Vieme, že riešenia existujú. Tak na čo čakáme?“ Niektoré metaforické prešľapy treba radšej prehliadať...
|
|
|
Ako to už v príbehoch nakrútených podľa skutočných udalostí býva zvykom, v závere sa na plátne objavia dovetky o tom, ako hlavní hrdinovia dopadli. V ekologickom prevedení sú nimi voda, pôda, lesy, človek, štatistické údaje a záplava číslic. No film sa ešte nekončí. Opäť sa pozeráme na zábery akoby vytrhnuté zo strednej časti. Pôsobí to mätúco a preučený divák vtlačený do sedadla to už len pasívne prijíma.
Domov pripomína výzvy, aké zazneli pred rokom a pol v 11-tej hodine. (S tým rozdielom, že tu neuvidíte ani jednu „hovoriacu hlavu“, ani žiadneho slávneho herca...) Po obsahovej stránke sú tieto dve snímky veľmi podobné. Domov pôsobí však viac znásilňujúco, agitátorsky a propagandisticky. Škoda, mohol to byť dobrý film nielen po vizuálnej stránke.
Home (Francúzsko, 2007, 120 min.)
Réžia: Yann Arthus-Bertrand. Scenár: Isabelle Delannoy, Yann Arthus-Bertrand, Denis Carot, Yen Le Van. Strih: Yen Le Van. Hudba: Armand Amar
