BAADER MEINHOF KOMPLEX |
BAADER MEINHOF KOMPLEX |
Nemecká kinematografia neprestáva uchvacovať, s akou nekompromisnosťou je ochotná pitvať citlivé kapitoly dejín svojho národa. Tunajšia spoločnosť už pravdepodobne dozrela, aby si uvedomila, že bez sebareflexie obrátenej do minulosti nie je možné zaujať koherentný politický a ľudský postoj k súčasnosti. Po filmoch otvárajúcich témy druhej svetovej vojny (Pád tretej ríše) a praktikám socialistického režimu v NDR (Životy tých druhých, Good bye, Lenin!), tu máme ďalšiu otvorenú ranu – pôsobenie teroristickej organizácie RAF (Frakcia červenej armády) v povojnovom Západnom Nemecku. Jej dejiny sa datujú od roku 1970 až do oficiálneho rozpustenia v 1998. Film sa však sústreďuje na obdobie 1967-1977, mapujúc situáciu vzniku a „legendárne“ vyčíňanie prvej a druhej vlny tejto organizácie.
Režisér sa pri výstavbe tohto „heroického eposu“ s množstvom dejstiev opieral o dobový materiál. Verne rekonštruované masové akcie sa prestupujú s fragmentmi reportáží, aby tak ponúkli plastický pohľad na vtedajšiu spoločnosť. Mnohé obrazy sú komponované podľa autentických fotografií. Inscenované portréty vedúcich osobností hnutia tým nadobúdajú na hodnovernosti. Dejiny RAFu a jeho odnoží sa odohrávajú v dvoch fázach. Prvá časť opisuje rozpútanie kolektívneho ošiaľu sprevádzaného násilím - z protagonistov sa rýchlo stávajú neosobné automaty na socialistické heslá.
Najviac priestoru autori venujú Meinhofovej, ktorá sa svojou intelektuálnou podstatou vymyká obrazu obete ľahko podliehajúcej fanatizmu. Ide tu o komplexný pohľad na extrémistické skupiny založené na často protichodných východiskách. Spočiatku sa ich účinkovanie javí ako dynamická oslava násilia a voľných mravov podporená myšlienkami totalitných vodcov. Rozbujnenie fanatizmu ale znamená definitívnu prietrž v diváckej identifikácii s peknými mladými mužmi a ženami. Pre týchto „übermenschov“ zbavených citového prežívania exituje už len život vo vojne a pre vojnu (obe protagonistky opúšťajú vlastné deti), počet ľudských obetí je ľahostajný. Postupom času je jasné, že honba za oslobodením ľudstva od chiméry „žrania a nakupovania“ je živená nestabilným duševným zdravím vo vlastných radoch. Rozdielnosť vízií začína byť problém, keď treba veci doťahovať a dochádza k prvým zlyhaniam. Baader a Ensslinová podliehajú spasiteľskému komplexu, megalománii, Meinhofovej teoretizovanie a konštruktívnu kritiku považujú za zradu.
Druhá časť drámy Baader Meinhof komplex je definovaná prechodom z objektívnej polohy bližšie smerom k samotným charakterom. Dejstvo uväznenia a procesu s hlavnými predstaviteľmi chirurgicky presne znázorňuje nekompatibilnosť pováh a rozklad revolučného jadra. Zmysel revoltovania sa v nehybnej samote štyroch stien pomaly stráca. Mýty sú však už vysochané a strhávajú so sebou ďalších rozorvancov ochotných nasadzovať životy a vrhať sa do čoraz bezhlavejších operácií s čoraz širším poľom pôsobenia (druhá generácia hnutia operuje vo Švédsku, Somálsku).
Pohľad z vonka je sprostredkovaný cez postavu šéfa protiteroristickej jednotky Horsta Herolda. Prostredníctvom jeho uvažovania divák prichádza k pochopeniu genézy a mechanizmu fungovania teroristických skupín. Posolstvo filmu prekračuje hranice národnej problematiky a brnká na celospoločensky aktuálnu strunu (s čím súvisia aj odkazy na americký imperializmus a arabsko-izraelský konflikt, naliehavé viac, než kedykoľvek predtým).
Režisérovi Uli Edelovi sa spolu so scenáristom Berndtom Eichingerom (produkčne stojí za titulmi - Parfum: príbeh vraha a Pád tretej ríše) podarilo strhujúco oživiť jednu stránku zložitej germánskej identity. Má na tom zásluhu nielen plejáda hereckých hviezd (Moritz Bleibtreu, Martina Gedeck, Bruno Ganz...), presnosť a pokora voči kolektívnej pamäti. Ale hlavne zmysel pre vrstvenie výpovede, ktorá svojou komplexnosťou zasiahne všetky generácie a vývojové stupne v publiku. Takto by mali vyzerať hodiny dejepisu.
Der Baader Meinhof Komplex (SRN/Francúzsko/ČR, 2008, 150 min.)
Réžia: Uli Edel. Námet: Stefan Aust – rovnomenná kniha (1985). Scenár: Bernd Eichinger, Uli Edel. Kamera: Rainer Klausmann. Strih: Alexander Berner. Hudba: Peter Hinderthür, Florian Tessloff. Hrajú: Martina Gedeck, Moritz Bleibtreu, Johanna Wokalek, Bruno Ganz, Nadja Uhl, Jan Josef Liefers, Stipe Erceg