VÍNO ROKU |
VÍNO ROKU |
Film, ktorý vás presvedčí o tom, že kalifornské vína sú najlepšie.
Víno roku je ďalším z radu filmov, ktoré si berú inšpiráciu z reálnych udalostí. Na jednej strane mu to zaručuje originalitu, na druhej strane uchopenie príbehu môže dopadnúť všelijako. Našťastie, „fľašový šok“ sa nekoná. Z ťažkopádneho a neistého začiatku sa zrodil vcelku príjemný výsledok.
„Víno je slnečný svit chytený vo fľaši.“ Galileo Galilei
Víno roku – plné, bohaté, so stopami romantiky aj životnej múdrosti, s jemne sladkou vôňou, ochutené atmosférou sedemdesiatych rokov, charakteristické zlatožltou (až blonďavou) farbou. Pochutia si na ňom rovnako diváčky aj diváci, pretože nájsť dokonalejší ústredný pár (Chris Pine ako Bo a Rachael Taylor ako Sam) by sme mohli iba ak v módnych časopisoch. Keďže sú to však tváre viac-menej neokukané, prepáčime a uveríme im ich katalógový vzhľad a prílišnú dokonalosť. Nechcela by som ich však vidieť v každom druhom filme – obávam sa, že by už nepriniesli veľa nových výrazov – ale ktovie, možno ešte prekvapia.
Kvalitu hereckému obsadeniu nepochybne dodáva najmä Alan Rickman v úlohe Stevena Spurriera. Každá scéna, v ktorej sa vyskytne, je sama osebe pôžitkom rovnajúcim sa takmer pôžitku z dobrého vína. Jeho perfekcionistická mimika je bezchybná – ani jeden pohyb, ani jeden pohľad, ani jedno gesto nezopakuje viac ako raz. Je sa na čo pozerať... Čo tam však po pastve pre oči, keď najviac pošteklíte najmä svoje chuťové bunky. Po toľkých degustáciách lahodného moku by len málokto nevysmädol. Pohár s vínom sa tu obracia hore dnom nespočetne veľakrát...
„There is some chardonnay!“
Obišli by sme sa bez niektorých scén zaváňajúcich typickým duchom „amerického“ kina: príliš rýchle gradovanie deja vo vrcholnej časti filmu, kde by sme mali zrejme prehliadnuť, že odborník, ktorý sa náhle z ničoho nič zjaví, predtým ani potom vo filme nezohrá žiadnu inú rolu; alebo štýl stopovania „hore bez“, akým Sam presvedčí policajta, aby im pomohol (samozrejme použitý v traileri); alebo trochu prehnané odsekávanie hrdla fľaše kordom v „osudovom“ okamihu... (A samozrejme, nemusím sa vracať k blonďavému vinárskemu páru, ktorý má len zdôrazniť, že: hnedé víno – zlé, biele víno – dobré...)
Dynamická kamera ponúka veľmi pekné zábery a prelety ponad prírodu a scenérie viníc – tak vidíme Napa Valley (a po jeho cestách jazdia výlučne autá – starinky, ktorým sa prepichuje ľavá predná pneumatika). Paríž je, naopak, vtlačený do uličky v starom meste, obmedzenej na obchodík s vínom. Advokátska kancelária svojou strohosťou pôsobí presne tak, ako má: silne kontrastne. Rozhodujúca súťaž vína sa odohráva v prírode neďaleko Paríža, na zrúcaninách, kde cítiť svieži letný vánok. Aj týmito prostriedkami sa u diváka vzbudzuje dojem voľnosti a pohody. Rušivým elementom je hudobný motív francúzskych piesní prevedený, ako inak, na akordeóne – žiaľ, nechýba v žiadnej scéne odohrávajúcej sa vo Francúzsku...
V úvode som Víno roku zaškatuľkovala do radu filmov čerpajúcich námety zo skutočnosti, v závere zakotvím v skupine týkajúcej sa vína a piva, bobulí a gúľania sudu, akých dozrelo v poslednom čase požehnane. Víno roku je jednou z tých lepších odrôd, preto si nezabudnite vývrtku (aby ste náhodou nemuseli použiť meč) a – na zdravie..!
Bottle Shock (USA, 2008, 110 min.)
Réžia: Randal Miller. Scenár: Jody Savin, Randal Miller, Ross Schwartz. Kamera: Mike Ozier. Hudba: Mark Adler. Hrajú: Alan Rickman, Bill Pullman, Chris Pine, Rachel Taylor, Freddy Rodriguez, Eliza Dushku