|
KLIATBA MESAČNÉHO ÚDOLIA |
KLIATBA MESAČNÉHO ÚDOLIA |
Kto chce ísť do kina na ďalšiu low-cost prístupnú fantasy?
Tento film bol predsa stávka na istotu – známa literárna predloha, osvedčený koncept o dievčati zachraňujúcom rozprávkový svet, rovnaká herečka v podobnej roli a režisér so skúsenosťami príslušného žánru. Prečo teda vypálil tak slabo a dosahuje iba tri hviezdičky?
Keď vám zomrie otec, potrebujete opustiť dom plný sklamaní. Najlepšie je utiecť na vidiek za tajomným Sir Benjaminom. Posledná vec, ktorú by ste čakali, je doslova iný svet čakajúci na svoju poslednú Mesačnú princeznú. Alebo úplne prvá po vzore ostatných dobrodružstiev, kde mladé dievča objaví starý hrad a les s občasnými návštevníkmi ako z rozprávky. Máte deja vu?
Bodaj by nie, i keď predloha má už vyše 60 rokov, takže v súčasnom rozmachu lacnej filmovej fantasy je ťažké zistiť, kto od koho opisuje, kde sa inšpirovať a čo objavné sa ešte dá postupne náročnejšiemu divákovi ukázať. Výsledkom je klasický náčrt existencie dvoch svetov a hrdinky, ktorá medzi nimi prechádza, resp. vychádza zo svojich náročných dní smútku do predsa len odlišnej, zaujímavejšej krajiny, čakajúcej na záchranu.
|
|
|
No Kliatba mesačného údolia sa viac utápa vo svojej prázdnote a smútku mladého dievčaťa, ako v pútavej krajine so zbojníkom, princeznou či jednorožcom (ten sa mihne len letmo). Fantasy svet ponúka len volanie za záchranou, no nedokáže obohatiť inak pomalý a ničím nezaujímavý príbeh bežnej reality. A čo je ešte horšie, paralelné strety dvoch svetov sú minimálne, čím popierajú potrebu jednej hrdinky v oboch krajinách. Slabo rozprávaný (a zrejme ťažkopádne extrahovaný) príbeh ponúka málo a zužuje sa na prázdne putovanie. Takže po 30 minútach sa dostaví nuda a do ďalšej štvrťhodiny vyplávajú na povrch ďalšie mínusy – minimálna súdržnosť scén, epizódne skoky v deji a nulový moment prekvapenia, či záchvevy originality. Dobre, dievča putuje po lese, narazí na rozprávkové bytosti a má ich zachrániť. Prečo ona? Prečo teraz? Má to celé zmysel?
V aktuálnom prevedení ani nie. 98 minút sa umelo naťahuje a čo je najhoršie, nenapĺňa popri obsahových požiadavkách ani parametre žánru. Toto nie je dráma ako Most do krajiny Terabithia, ale chce byť regulárnou fantasy, no na to ponúka slabučkú výpravu a zanedbateľný kúsok napätia. V polovici filmu vás skrátka prestane zaujímať, čo sa vlastne deje a čo je horšie, aj čo príbeh ešte ponúkne.
|
|
|
Výsledná podoba filmu obsahuje kopu klišé, infantilných scén (zrejme zámerných, aby sa trafili cieľovému publiku) a na pomery fantasy i naivné vyústenie. Dakota Blue Richards je len kópiou Lyry zo Zlatého kompasu a dospelí herci hrajú druhú ligu. Až ku koncu vybičujú autori zo seba trošku zaujímavých trikov, no na to je už príliš neskoro. Veľká otázka leží pri režisérovi Gaborovi Csupovi – rozpadol sa mu film pod rukami, alebo už nedokázal zachrániť chatrný scenár? Ťažko povedať, no finálna podoba je obyčajnou, béčkovou až televíznou fantasy.
Môžete tu hľadať nový Nekonečný príbeh, prístupný Faunov labyrint či pokojnejšiu Narniu. Ale hoci sa na prvý pohľad z každého iného titulu nachádza v Kliatbe mesačného údolia - kúsok, chýba tu jeho pravá tvár a vlastná identita. Tuctové, nudné a prázdne rozprávanie detského príbehu do kín nepatrí – ak ho predsa len budete chcieť vidieť, počkajte si pár mesiacov na DVD.
The Secret of Moonacre (V. Británia/Francúzsko/Maďarsko, 2008, 103 min.)
Réžia: Gabor Csupo. Námet: Elizabeth Goudge – kniha Malý biely koník (1946). Scenár: Lucy Shuttleworth, Graham Alborough. Kamera: David Eggby. Strih: Julian Rodd. Hudba: Christian Henson. Hrajú: Ioan Gruffudd, Tim Curry, Natascha McElhone, Juliet Stevenson, Dakota Blue Richards, Augustus Prew, Michael Webber, Andy Linden, Tamás Tóth
