|
VEĽKÉ PODMORSKÉ DOBRODRUŽSTVO 3D |
VEĽKÉ PODMORSKÉ DOBRODRUŽSTVO 3D |
Každý, kto rád šnorchluje alebo sa potápa, pozná nádherný pocit voľnosti prameniaci z toho, že pod vodou sa dá hýbať všetkými smermi. Zdalo by sa teda, že technika trojrozmerného nakrúcania a premietania je mimoriadne vhodná práve na spracovanie sveta pod hladinou – osobitne sveta podmorského s jeho neskutočnou pestrosťou. Technika ale nie je všetko, ako sa ukázalo aj v najnovšom filme Jeana-Jacquesa Mantella “Veľké podmorské dobrodružstvo 3D”.
Jean-Jacques Mantello je veľmi skúsený potápač a ani ako filmár nepatrí medzi začiatočníkov. Je dokonca jedným z priekopníkov stereoskopických techník podmorského nakrúcania. V roku 2003 debutoval s filmom “Ocean Wonderland 3D” a po ňom nasledovali “Sharks 3D” (2004), “Dolphins and Whales 3D: Tribes of the Ocean” (2008) a nakoniec film, ktorým práve dorazil do našich kín.
|
|
|
Všetkým spomínaným snímkam kritici vytýkajú určitú ťažkopádnosť, a naozaj – sotva možno nájsť slovo, ktoré by lepšie vystihlo Mantellov ostatný opus. Nemotornosť snímky je pritom komplexná a všadeprítomná; ešte aj distribučný názov vlečie svoj prívlastok “3D” sťa olovenú guľu na reťazi.
Korytnačkine komentáre číta v pôvodnom znení Marion Cotillard (nedávno sa zaskvela ako milenka Johna Dillingera vo filme Verejní nepriatelia), no v kinách sa premieta dabovaná verzia. Keďže ide o slová určené deťom, nedá sa v nich očakávať bohatstvo informácií. Prospel by ale silnejší príbeh alebo aspoň lepšie vykreslenie osobnosti putujúcej hrdinky. Namiesto toho sa v pravidelných intervaloch opakujú suché didaktické popisy situácií a živočíchov v nich vystupujúcich (“najväčší cicavec na Zemi”, “najelegantnejšie stvorenie pod morskou hladinou”, “najobávanejší dravec”) doplnené občas “nebezpečnou” situáciou, kedy hrozí korytnačke nejaké riziko. V celku pôsobí nápad so zvieracím protagonistom ako nedomyslený a vlažný pokus o “stráviteľnejšiu” formu prezentácie poznatkov detskému divákovi. Mantello ho pritom nepoužil po prvý raz – korytnačka komentovala aj dokument o žralokoch “Sharks 3D”.
V pasážach medzi komentármi dokresľuje trojrozmerné zábery hudba Christopha Jacquelina. Hoci sa spočiatku tvári ako klasický orchestrálny soundtrack, postupne sa rozvinie do všehochuti žánrov a aranžmánov, ktorá je občas celkom vydarená (plochy trblietavých zvukov pri kŕdľoch sardiniek) či dokonca odvážne dvojzmyselná (hejno žralokov kladivohlavých podfarbené liturgickým chorálom), no inokedy bolestivo gýčová (arabský motív pri morskom hadovi či otrasný syntezátorový swing pri tanci uškatcov). Hudobná stopa teda nešetrí pestrosťou, no zrádza ju vlastná nevyrovnanosť.
|
|
|
Za nevyrovnané možno označiť aj vizuálne spracovanie snímky, ktoré býva pri filmoch tohoto druhu hlavným dôvodom na ich zhliadnutie. Mantello kvôli zvolenému spôsobu rozprávania nezahrnul do záberov potápačov, a tak je niekedy problém uvedomiť si mierku zobrazovaných prostredí a živočíchov. Z komentára sa síce dozvieme, že manta veľká má rozpätie plutiev až 7 metrov, no zo záberov je to veľmi ťažké odhadnúť. Takisto zábery veľrýb sú často snímané ako detaily bez výraznejšieho perspektívneho skreslenia, čo neguje výhodu trojrozmerného zobrazenia (v tomto ohľade je dôležité sedieť v kine pomerne blízko pri plátne, aby jeho okraje nezasahovali príliš do zorného poľa a nerušili tak dojem priestoru). Viac sa dá ale kamere aj strihu vytknúť určitá stereotypná jednotvárnosť v zobrazovaní podmorského sveta, vyvolávajúca dojem, že sa čo chvíľa opakujú tie isté zábery.
Pre ľudí zaujímajúcich sa o danú tému nepredstavuje “Veľké podmorské dobrodružstvo 3D” vyhodené peniaze, no určite nepatrí medzi vrcholné diela svojho druhu. Treba dodať, že podľa online ohlasov ponúka momentálne najkrajšie podmorské dokumenty systém IMAX...
OceanWorld 3D (V. Británia, 2009, 81 min.)
Réžia: Jean-Jacques Mantello. Scenár: Francois Mantello, Jean-Jacques Mantello. Kamera: Gavin McKinney. Hudba: Christophe Jacquelin
