NEPOZVANÝ HOSŤ |
NEPOZVANÝ HOSŤ |
Oba doterajšie filmy Američana Thomasa McCarthyho prinášajú v komornom duchu veľký príbeh osamelého indivídua na poli nezávislej kinematografie. V roku 2003 nakrútený The Station Agent získal na filmovom festivale Sundance Cenu publika. Slovenskému klubovému divákovi sa predstavuje až Nepozvaným hosťom (The Visitor, 2007). Naoko marginálnym a všedným životom 62-ročného človeka v zabehanom stereotype jeho malej stratenej existencie na pozadí veľkého demokratického amerického srdca.
To mu začína tĺcť v rytme afrobeatu za pomoci Tarekovho bubna djembe a odsúva bokom nudou zaváňajúcu hru na piáno. No jeho nedôverčivosť pri ďalších a ďalších ponoroch do prúdu života je takmer hmatateľná. Opatrná Zainab vzhľadom na svoj senegalský pôvod a nie práve legitímny pobyt žije popri Tarekovi aj so svojou kolekciou ručne vyrábaných šperkov viac v ústraní. Sprísnenie režimu amerických imigračných úradov po jedenástom septembri má na svedomí Tarekovo náhodné zatknutie v metre. Do Walterovho nového newyorského mikropríbehu vstupuje Tarekova mama Mouna (Hiam Abbass). McCarthyho citlivé scenáristické ťahy s dokonalo exponovanými osudmi ľudí rôznych etník dovoľujú Moune plynulo a s pokorou bez stopy hystérie vstúpiť do deja.
Tarek, Zainab a Mouna v Nepozvanom hosťovi bezostyšne odhaľujú Walterovi nahú ľudskosť a vôľu bez komplikácií koexistovať s majoritným „americkým etnikom“. Profesne študovaný i publikovaný „tretí svet“ či riešenia v otázke globalizácie sú mu zrazu aj s 20-ročnou praxou na nič. Walter Vale sa drží namiesto svojich nezaujímavých študentov a postu unudeného connecticutského profesora v newyorskom Central Parku svojho djembe.
Kulisy monumentálneho New Yorku v podaní Thomasa McCarthyho pôsobia úsmevne povrchne a bez pomyselnej glorioly svetoznámej metropole. Dôležitosť jej existencie je rozosiata na zopár miest s ozajstným tepom života. Richard Jenkins (nominácia na Oskara za hlavnú mužskú rolu v roku 2009 práve za Visitora) zvláda bravúrne Walterovu suchopárnosť, ktorú zmáčajú cudzie životné peripetie. Postava akoby sa ponevierala bokom od diania, kde ale všetko závisí od jej konania. Štýlovo splýva akurát s bytom v Connecticute, tvorí s ním jeden celok, dýchajúci spomienkami, klasickou hudbou, nudnými obrazmi, závesmi a starožitným zariadením. Hoci prechádza zmenami v kruhu nových priateľov, McCarthy ho zvonka necháva absolútne nedotknutým. Postarším prešedivelým pánom, akoby práve vychádzajúcim kdesi z útrob kongresovej sály.
Filmom dunia africké beaty nigérijského multiinštrumentalistu Felu Kutiho. Na pozadí jazz-funku ponúka Tarek Walterovi úprimné priateľstvo. Filmové tempo je až očarujúco plynulé a nenásilné. Dejové zvraty prichádzajú bez väčšej akcelerácie, všetko je akosi pre istotu očakávané a následne pokorne prijímané bez zaužívanej hereckej excitácie. Opatrné, zakríknuté postavy imigrantov v konaní sprevádza všadeprítomný strach a zviditeľňuje ponižujúcu nedôstojnosť ich životov.
Cudzokrajný pôvod Jenkinsových spoluaktérov (Izrael, Libanon) dodáva Nepozvanému hosťovi správny šarm a poskytuje dokonalú priepastnosť medzi filmom prezentovanými kultúrami a americkou unifikovanosťou, cez ktorú si Walter buduje svoj osobný most sám k sebe.
The Visitor (USA, 2007, 104 min.)
Réžia: Tom McCarthy. Scenár: Tom McCarthy. Kamera: Oliver Bokelberg. Strih: Tom McArdle. Hudba: Jan A. P. Kaczmarek. Hrajú: Richard Jenkins, Hiam Abbass, Haaz Sleiman, Danai Gurira, Marian Seldes, Maggie Moore