BAARIA |
BAARIA |
Počas dvadsiatich piatich rokov aktívnej filmárskej kariéry si sicílsky režisér Giuseppe Tornatore vytvoril svoj vlastný štýl, ktorým v mnohom verejne či skryto vzdáva hold domácej i svetovej kinematografii. Nepriamou citáciou období napríklad talianskeho neorealizmu či cinefilným nadšeným niektorej z postáv.
Vo svojom zatiaľ poslednom desiatom filme si Tornatore v rodnej Bagherii familiárne prezývanej Baaria zaspomínal na svoje detstvo i minulosť, ktorá mu predchádzala. Generačńy príbeh rodiny Torrenuvcov prechádza z tridsiatych rokov minulého storočia až do súčasnosti. Štafeta dejín putuje od statkára a intelektuála Cicca cez syna Peppina až k jeho deťom. Pred divákom sa tak v koncentrovanej podobe odhalia dejiny Talianska, na ktoré nazerá podobne ako detský hrdina v úvode snímky z nadhľadu a odstupom. Rozmáhajúci sa fašizmus, príchod i dôsledky vojny a zrod povestnej sicílskej mafie sa zaobaľuje do romantickej ľavičiarskej fazóny.
Rozsiahly príbehový rámec, aký sa Tornatore pokúša zhustiť do stopäťdesiatich minút projekčného času i napriek niekoľkým vizuálne pôsobivým momentom vyznieva chaoticky a prázdno. Rozprávanie postráda ústrednú príbehovú líniu namiesto toho sa cez seba prekladá niekoľko minipríbehov, čo vzhľadom na neúmernú dĺžku otupuje divákovu koncentráciu. Dominantnosť mužských protagonistov oslabuje postavenie žien a ich aspekt nazerania na dejiny. Šarmantná Margareth Madè v úlohe Mannini (predovšetkým v druhej polovici filmu) zaniká v úzadí oddanej poslušnej manželky a matky. Ďalšia z krások Monica Belluci je len zvučným menom zdobiacim filmový plagát. Jej postava vo filme je okrajová a zostáva temer bez povšimnutia.
Tornatore opäť využíva neviditeľné časopriestorové skratky prostredníctvom, ktorých bez prerušenia spojitosti medzi postavou a divákom posúva rozprávanie naprieč časom. Postavy dospievajú a starnú doslova v jednom okamihu. Z malej krajčírky sa pootočením hlavy stane pôvabná krásavica bez toho, aby sa vytratila čo i len minúta príbehu, diskurz preskočí niekoľko nepodstatných a zdĺhavých scén dievčininho dospievania, aby ju v rovnakom momente predstavil ako dospelú. Hra s montážou a teplým, presvetleným obrazom zanechá v divákovi pozitívny dojem z filmu ako celku. Bohužiaľ na úkor obsahovej stránky, ktorú do istej mieri (podľa uváženia diváka) ovplyvňuje afektovaná a temperamentná povaha talianskeho obyvateľstva i nedostatočne dorozprávaný priebeh udalosti zasahujúcich do chodu mestečka.
Úspech snímky Kino Raj na sklonku osemdesiatych rokov otvoril Giuseppemu Tornatorevi autorské ako i finančne možnosti. Prestížne ocenenie akadémie akého sa mu dostalo za dobovú, poetickú drámu sa pokúsil v nešťastne mohutnom kontext oživiť i v snímke Baaria, ktorá však už nedosiahla kvalít svojej „predlohy“.
Baarìa (Taliansko/Francúzsko, 2009, 150 min.)
Réžia: Giuseppe Tornatore. Námet: Giuseppe Tornatore. Scenár: Giuseppe Tornatore. Kamera: Enrico Lucidi. Strih: Massimo Quaglia. Hudba: Ennio Morricone. Hrajú: Monica Bellucci, Francesco Scianna, Michele Placido, Margareth Madè, Raoul Bova, Giorgio Faletti, Ángela Molina