Pocta rokom osemdesiatym alebo zbytočný remake starej známej látky?
Karate Kid, A-Team, Predátori, Piraňa či Expendables – tak sa zdá, že nosnou témou filmového leta 2010 sú v Hollywoode silné inšpirácie minulou filmovou generáciou s číslovkou 198x. A mnohí z nás sa pozerajú na všetky tieto filmy či seriály so slzou v oku i štipkou reminiscencie, pretože práve u nich si mnohí začali pestovať lásku k filmu.
O 23 rokov neskôr padá Adrien Brody z neba, aby sa mu po sotva minútovej sekvencii ledva otvoril padák a skončil v džungli. Spolu s ním aj ďalších pár odvážlivcov, zväčša špičkových vrahov/agentov z rôznych končín sveta. A dokonca doktor s vizážou chlapca zo seriálu o 70. rokoch (Topher Grace). Vyjavené pobehovanie po džungli a postupné objavovanie ostatných nám má predstaviť členov tímu, ktorý je odhodlaný bojovať s neznámou rasou na... áno, neznámej planéte s pôsobivým pohľadom na pár planét i do druhej polovice nezachádzajúcim slnkom (aby zrazu zmizlo za obzor a nastala brutálna noc). Pozná niekto dôvod, prečo a kde vlastne sú v tejto zvláštnej zostave?
Predátori chcú byť poctou 80. rokom a skúšajú veľa trikov starej školy. Ale pôsobia ako naháňačka vlastného tieňa vo videohre – chvíľu je to zábava, potom to stojí veľa síl a napokon sa vykľuje blbosť. Prvá polhodina skúša zaujímavý koncept – vhodiť vás okamžite do víru diania bez vysvetlenia príbehu či dejového pozadia. Skrátka sa na plátne schádza partička ľudí, zistí, že na planéte sú aj predátori a oni sú zrejme ich korisť. Je to scenár oholený až na kosť a pri absencii vysvetlenia akcentuje námahu budovať vzťah hrdinov a divákov. Lenže keď má Adrien Brody začať hláškovať ako Schwarzenegger, v prvom momente neviete, či sa smiať ako na ľahkej, aj keď nie úplne nevydarenej paródii či plakať nad fatálnou chybou v castingu. Alice Braga dtto v ženskom podaní.
Rozpačito začne vyznievať aj akcia. Pri prvom útoku na čosi šialene rýchle sa spotrebuje neskutočná kopa munície, až sa divíte, že či film o 10 minút neskončí. Ale dobre, stále pôsobí kompaktne a aj keď ani ďalšia akcia nenadchne, je kohézny, občas z neho sála kúsok nostalgie... ktorý však pominie s príchodom roličky Laurenca Fishburnea. Jeho postava sa snaží dať celému dianiu určitý zmysel, ale platí to len pre pár viet, inak nahráva na smeč možnosti, že ten film skutočne nemá vôbec dej, iba sa hrá na využitie schopností predátorov ľudí i mimozemšťanov. Nakoniec zmení tvár ešte raz.
Druhá polovica totiž Predátorov posúva do bizarnej roviny, kde na desať minút dobrých scén pripadne toľko isto času nudy a film sa nadobro rozsype. Na jednej strane sa stále snaží o poctu originálu z roka 1987 – zábermi, hláškami, akciou bez bláznivej kamery, na druhej strane chce byť cool a šokovať. Tento prístup nepasuje dokopy a nakoniec vyzerá ako by film narkúcalo 10 tvorcov po desiatich minútach. Výsledný guláš má všetko (nasledujú spoilery): súboj člena yakuzy s mečom proti predátorovi na férovku na lúke, zrady i boje v ústrednom tíme, dva typy predátorov, nečakanú spoluprácu, náhodné odhalenie členov niektorého tímu. Čo si v takom marazme vlastne nájsť? Fanúšikovi môže veliť srdce veriť a hľadať aspoň odrobinky, bežný divák bude spokojný oveľa menej.
Nejde iba o poctu či archaické prvky. Predátorove gestá nemajú takú silu ako kedysi, súčasná mládež ich hltať nebude. Množstvo pamätníkov bude z Predátorov skôr sklamaných, pretože to nie je kultový akčný hit ako kedysi, kde sa odhaľujú tajné zbrane či pôvod predátora. Súčasný divák sa zabaví, ale do pár hodín zabudne.
Nový diel série tak mohol dopadnúť dvojako – pekne nadviazať a byť dobrou poctou alebo zlátaninou, ktorá v 21. storočí nemá miesto. Dlho som bol nerozhodný, ale čím viac sa blížil koniec, tým viac som sa orientoval na prísnu stranu a pri hodnotení takmer zvíťazila.
Predators (USA, 2010, 107 min.) Réžia: Nimród Antal. Scenár: Alex Litvak, Michael Finch. Kamera: Gyula Pados. Strih: Dan Zimmerman. Hudba: John Debney. Hrajú: Adrien Brody, Danny Trejo, Topher Grace, Laurence Fishburne, Alice Braga, Walton Goggins, Derek Mears, Brian Steele
