OKO NAD PRAHOU |
OKO NAD PRAHOU |
S ideou zaznamenať vývoj výstavby novej Národnej knižnice v Prahe prišla producentka filmu Eliška Fuchsová v roku 2007, v čase kedy sa víťazom medzinárodnej architektonickej súťaže stala britská spoločnosť Future System s projektom českého emigranta Jana Kaplického.
Na režisérsky a kameramanský post Fuchsová obsadila ďalšiu ženu a to Olgu Špátovou. Obe dámy tak spoločne vytvorili snímku, ktorá sa ženským okom pozerá na českú metropolu, budúcnosť pražských kníh i popredného architekta Jána Kaplického.
Sama režisérka na počiatku hodnotila hlavného hrdinu snímky Oko nad Prahou ako plachého pána, ktorý neustálim prekrývaním úst rukou strpčoval zvukárom ich prácu, a muža o ktorého pracovných úspechoch a kvalitách na začiatku nakrúcania nič nevedela. Podobne ako sa otvoril sám Kaplický sa rozvinul i vzťah medzi tvorcami a protagonistami filmu a zároveň i celý dej. Z časozberného dokumentu mapujúceho priebeh výstavby sa dramatizáciou samej skutočnosti stal politický boj, ktorý rozdelil nie len mocnosti, ale i českú verejnosť na dva tábory. Scenár filmu sa tak v podstate písal sám i so svojim dramatickým oblúkom, romantickou peripetiou i tragickým záverom. Na jednej strane stáli priaznivci i horliví nadšenci kontroverzného futuristického projektu pražskej knižnice prezývanej chobotnica či blob, na tej druhej zarytí odporcovia, pre ktorých bol Kaplického návrh „chrchľom“ dehonestujúcim historickú hodnotu stovežatej metropoly. Špátová ako skúsená dokumentaristka prezentuje konflikt objektívne a v snímke dostavajú priestor predstavitelia oboch strán.
Vo filme Oko nad Prahou síce dominuje názor presadzujúci výstavbu knižnice, ktorý spolu s režisérkou a producentkou zastáva i český ex prezident Václav Havel, architektky Zahu Hadid a Eva Jiřičn, odvolaný riaditeľ českej knižnice Vlastimil Ježek a ďalší, v menšinovom postavení sa presadí i druhý breh s riaditeľom Národnej galérie mesta Praha Milanom Knížákom či primátorom hlavného mesta Pavelom Bémom. Bémova váhavosť a balans na strane priaznivca i odporcu poukazuje na silu neviditeľných mocenských nitiek. Tými mimo obraz poťahuje samotná hlava štátu prezident Václav Klaus (ktorý odmietol akúkoľvek spoluprácu s filmármi).
Ústrednú líniu výstavby dopĺňajú fragmenty zo života Kaplického. Osobnejší rozmer tejto časti venovanej osobnosti architekta však postráda hlbší presah a drží sa len v povrchnej úrovni. Témy (ako príprava a realizácia módnej prehliadky, syn Josef) sa v snímke načrtnú bez presnejšie uchopiteľného kontextu a divákovi sa tak predkladá neúplný portrét človeka s výrazným renomé v zahraničí i architektonických kruhoch.
Neúspech stavby sa stal negatívnou reklamou, prostredníctvom ktorej sa meno Jana Kaplického vrátilo späť do Čiech (viď momentálne prebiehajúca výstava zameraná na prierez tvorby Jana Kaplického v Centre súčasného umenia v galérii Dox v Prahe).
I napriek nezrealizovanému projektu na pražskej Letnej sa stavbou od Jana Kaplického budú pýšiť České Budejovice novým Koncertným a kongresovým centrom Antonína Dvořáka, talianska Modena Múzeom Enza Ferrariho či Brno. Česká metropola východu sa ujala zavrhnutého projektu, ktorý plánuje upraviť do podoby zastávky mestskej hromadnej dopravy. Čím futuristickej chobotnici napokon umožnila uzrieť svetlo sveta a svojim okom dohliadať nie na Prahu lež na Brno.
Oko nad Prahou (ČR, 2010, 78 min.)
Réžia: Olga Špátová. Námet: Eliška Kaplický Fuchsová. Scenár: Olga Špátová, Eliška Kaplický Fuchsová. Kamera: Olga Špátová. Strih: Jakub Voves. Hrajú: Jan Kaplický, Pavel Bobek, Brian Clarke, Norman Foster, Eliška Kaplický Fuchsová, Michaela Gabriel, Gabriela Gálová, Zaha Hadidová, Václav Havel, Vlastimil Ježek, Eva Jiřičná, Josef Kaplický, Milan Knížák, Zdeněk Lukeš, Filippo Previtali a ďalší