ZÁMENA

Len málokto by uveril, že predlohu k filmu napísal držiteľ Pullitzerovej ceny Jeffrey Eugenides (nebojte sa, tento námet mu cenu nevyhral). Niekoľkostranová poviedka sa sústredí na prvú polovicu filmu, tá je paradoxne menej vydarená. Dôvodom je lavírovanie medzi dvoma či tromi žánrami, ktoré Zámena chce využívať. Prvých 35 minút niet čo spracovať: slabé romantické pokusy, nič-moc humor, dramatický ráz je ešte málo prepracovaný. Hollywoodski režiséri skrátka vypreparovali z troch strán poviedky strašne málo, resp. museli vymýšľať schematickú vatu, ktorá občas pobaví (bláznivá kamoška Debbie v podaní tradičnej Juliette Lewis), inokedy zarazí (miestami hrubozrnný humor ako z tínendžerskej komédie). Ale dobre, ten hlavný bod v scenári bolo potrebné odľahčiť, preto sa nemožno čudovať, že autori doň skĺzli.

Nasledujúca hodina už nie je taký nevyrovnaný celok a romantiku hádže vo veľkej miere za hlavu. Vtip sa rysuje z vybraných životných situácií, z nevyrovnaného boja komédia-dráma si viac bodov odnáša vážna časť. Je to však dobre, zrazu si uvedomíte prvotný potenciál poviedky - morálny tón zámeny i nasledujúci part Jasona Batemana ako novopečeného otca. Zabudnite na ľahké vtipy o vymieňaní prvej plienky, tým sa autori šikovne vyhli tým, že chlapec má takmer 6 rokov. Dostali sa sem však myšlienky o starobe, dokazovaní vytúžených vecí v živote (línia badateľná v ženskom i mužskom svete) a dokonca aj do problémov malého chlapca sa dokážete zžiť okamžite. Humor už občas prinesie iba vedľajšia rola Jeffa Goldbluma ako Wallyho šéfa s dobre mierenými radami či situačnou komikou. Ale stačí.

Ostáva Jennifer Aniston, ktorá oproti Batemanovi nemá taký priestor a dej sa jej venuje skôr v menej vydarenom úvode. Ale po prehupnutí o 7 rokov neskôr si nájde pár scén, kde vyznie jej vážna rovina, reálne problémy a dokážete ju pochopiť. Vrátane toho, že nedokáže dať Wallymu šancu aj vysvetliť, čo sa vlastne stalo či hľadania tej najlepšej pozície pre seba, syna a možno raz rodinu.

Je škoda, že autori sa rozhodli pre kompromis a nedokázali uprednostniť iba jeden žáner - dramatický. Mali by sme dosť zaujímavé dielko - takto sa musíte prehryznúť cez máličko trápne zdržiavajúce frky, ktoré niektorých divákov budú iritovať. Vystrihol by som aj úvodný a záverečný monológ, ktorý je síce súčasťou dramatickou roviny, ale nepotrebný. Potom by to bol prekvapivo dobrý film. Takto je stále zaujímavý, ale do konca sa objaví aspoň päťkrát výčitka o premárnenej šanci.