IRON MAN 2

Tony Stark: „It's good to be back!“

Nečakaná kométa z roku 2008, komixová adaptácia Iron Man sa vrátila. Na prvý pohľad sa nič dôležité nezmenilo. Iron Man žiari metalickým leskom a narcistickým egom svojho nositeľa. Rozdáva rany aj hlášky a užíva si zdanlivú nesmrteľnosť. Dokonca tých slovných výpadov uštedrí omnoho viac ako fyzických. Prítomnosť scenáristu Tropickej búrky, je čitateľná od prvého okamihu. A očividne ide o chlapíka, viac vsádzajúceho na vtipné slovné súboje, ako na znalosť komixových charakterov. 

Druhý pohľad na druhého Iron Mana totiž prezrádza dôležité zmeny a to rozhodne nemám na mysli zmenu identity, ktorou prešiel podpl. „Rhodey“ Rhodes. Či už ho hral Terence Howard, alebo teraz Don Cheadle, stále zostáva budúci „Warmachine“ v závese udalostí a v tieni svojho kamaráta. Ostatne tak ako všetky ostatné postavy. Tie staré (Pepper, Nick Fury) aj tie nové (Hammer, Vanko a Natasha) sú viac menej štatistami, ktorí prihliadajú a nahrávajú besneniu hlavnej postavy. Je to one (iron) man show so všetkým dobrým aj zlým, čo k tomu patrí. V prvom filme bolo viac toho dobrého. Teraz prišlo aj na to zlé. O tom za chvíľu.

Ivan Vanko: „You come from a family of thieves, and butchers. And like all guilty men, you try to rewrite your history. ... There will be blood in the water, and the sharks will come.“

Dvojka pokračuje tam kde skončil prvý diel. Opäť počujeme záverečnú reč Tonyho Stara a jeho priznanie. „I'm Iron Man“ má však o jedného pozorného diváka viac ako sme mysleli. Ďaleko v Rusku, umierajúci muž odovzdáva svojmu synovi dedičstvo nenávisti, sklamania sa a snahy pomstiť sa. Zdá sa, že impérium Starkovcov bolo vybudované na zrade a Ivan Vanko (Mickey Rourke) sa ho rozhodol zbúrať. Napriek žiaľu a litrom vodky vyrába v provizórnych  podmienkach svoj vlastný oblúkový reaktor. Vyzbrojený akýmisi energetickými bičmi a momentom prekvapenia skríži cestu svojmu úhlavnému nepriateľovi.

Ivan Vanko svojím spôsobom pripomína Rockyho, ktorý v snehu natrénoval toľko ako Ivan Drago pod dohľadom vedcov. Tým pádom nielen že preberá od Starka auru vynálezcu a konštruktéra (ktorá je podľa mňa hybnou silou tohto komixu), ale aj časť z jeho sympatie. V okamihu keď svoj um spojí s peniazmi ufňukaného Justina Hammera, vytvárajú jednu z najproblematickejších záporackých dvojíc v súčasnom filme. Geniálny vedec s akceptovateľným nárokom na pomstu a slizký boháč, ktorý sa tak strašne chce podobať na Tonyho Starka, že je striedavo smiešny a úbohý. Divák sa tak dostáva do zvláštnej dilemy. Hlavný hrdina sa správa ako vôl, „žraloci“ ktorí mu majú ísť po krku, nie sú ani odporní ani strašní. Chvíľami nie je komu fandiť, ani koho sa báť. Našťastie, veľkú väčšinu filmu je na čom sa baviť. Robert Downey Jr. opäť chrlí s veľmi slušnou kadenciou sarkastické poznámky na svoje okolie i na seba samého a občas sa dotlačí aj k nejakej akcii. Tá evidentne nie je najsilnejšou stránkou režiséra a tak sa s ňou pomerne šetrí. Funguje ako skutočná čerešnička, osviežuje a predeľuje pridlhé dialógové pasáže. Osobne by som si ešte jednu scénu vedel predstaviť, rovnako ako kvalitnejšie prepracovaný finálny súboj.