|
HURÁ DO AFRIKY! |
HURÁ DO AFRIKY! |
Keď chodíte často do kina (a načas), dočkáte sa rôznych ukážok. A keď už niektorú vidíte tretí či štvrtý raz, začne vám postupne liezť na nervy a najradšej by ste sa pod sedadlo prepadli, aby sa vaše oči na ňu nemuseli pozerať znova. Ukážka na Hurá do Afriky! je špecifická, lebo ten pocit nevôle sledovať ju dokázala vygenerovať už pri prvom videní. A film nie je o nič lepší!
Hurá do Afriky! je fantastický príklad všemožných klišé a tie začínajú už pri scenári. Začiatok ešte nenápadne vyzerá na sviežu rozprávku: typické africké zvieratá ako levy a ich menší kamoši si užívajú pohodu a zrazu sa do ich končín dostávajú nečakaní návštevníci. Ľadová medvedica, čert z Tazmánie i klokan a celkovo sa flóra nečakane premieša. Ale v africkej zóne zúri úplné sucho a hoci prišiel čas na príval vody v delte rieky, nestalo sa tak. Stoja za zmenou ľudia či je to akcia prírody? Zvieratká spoja sily a vydávajú sa zistiť, čo sa deje a najmä nájsť vodu na prežitie.
Prečítate si odsek – a vidíte to zase. Klasika. Keď sa niečo odohráva v Afrike či v púšti, problém (scenára) je jasný. Hrdinovia musia ísť hľadať vodu a čaká ich „nezabudnuteľná cesta“. Fakt je, že na Hurá do Afriky! skoro nezabudnem, lebo taká zlátanina sa často nevidí. Problém animákov po štarte 21. storočia je značný: vzniká ich toľko, že mnohé originálne idey vyčerpali a potom sa tlačia lacné produkcie v snahe vybrakovať už niečo známe. Príbeh je nudný a nestačí naplniť ani skromnú stopáž. Dej rýchlo sklzne do klasiky a hrdinovia sú dosť nesympatickí.
|
|
Polovica z nich vyzerá ako vystrihnutá z Doby ľadovej – hlavný hrdina pripomína leňochoda Sida, máme tu papuľnatú beštiu a ešte aj tupých nosorožcov. Nie je tu jedna originálna postavička – kohút lezie na nervy, tazmánsky čert prdí a chichoce sa, čo je síce klasický vtip, ale tu je bohužiaľ vrcholom humoru. Skutočne nečakajte viac ako kombináciu ako-takej grotesky (piraňa chce rafnúť niekomu do zadku), padajúce šutre, sprosté prízvuky a samozrejme grg/prd (a to som si myslel, že tento humor si šetríme na budúci týždeň a American Pie: Reunion). No to je zásadný problém, keď na plátne nie sú vtipné milé zvieratká, ktoré si deti obľúbia, ale nesympatické typy, pri ktorých aj rodičia budú gúľať očami (a zabudnite na sofistikované gagy pre staršie publikum).
Najhoršie je, že tento film nechce iba pobaviť, ale aj poučovať. Píšem to v zlom, pretože zatiaľ čo mnohé filmy si našli tú hranicu, kedy sa zvieratká postavia proti ľuďom a je to ešte zábava i fajn rozšírenie scenára, tento neuveriteľne tlačí svoje ekologické myšlienky. Nie je to vôbec prijateľná súčasť diania, ale chrlenie zbytočných ideí. Keď chce niekto poučovať, aj to treba vedieť. Lorax pred dvomi týždňami ukázal, že môžete byť animovaní, vtipní a zanechať aj fajn posolstvo.
|
|
A to sa nebudem dlho rozpisovať ani o podpriemernej animácií, ktorá v tomto čase a vedľa iných animákov pôsobí často smiešne a je na nej vidieť nízky rozpočet. Lacné prostredia, postavy nič moc a keď si za toto máte zaplatiť 6 eur aj v okresnom kine, je to mizéria. Najmä pri slabúčkom 3D, ktoré by ste pokojne mohli oželieť (ak sa budú deti pýtať do kina, bude stačiť 2D verzia).
Takže končí nám prvý štvrťrok a hneď tu máme jasnú nomináciu na to najhoršie v roku. Toto sa do našich kín pretlačiť nemuselo. Radšej repete Loraxa.
Konferenz der Tiere (Nemecko, 2010, 93 min.)
Réžia: Reinhard Klooss, Holger Tappe. Námet: Erich Kästner – rovnomenná kniha (1949). Scenár: Oliver Huzly, Reinhard Klooss, Klaus Richter, Sven Severin. Strih: Alexander Dittner. Hudba: David Newman. Hrajú: (v slovenskom znení) Dagmar Sanitrová, Marián Slovák, Ivan Šandor, Dušan Szabo, Helena Geregová, Juraj Predmerský, Soňa Norisová, Peter Rúfus
