9.0

Filmová recenzia

Postupne, po malých opatrných krokoch zostupuje Aki Kaurismäki z chladného severu na juh. Z Helsiniek cez Londýn až na sever Francúzska, aby svojim priaznivcom (a nie len im) ukázal život obyčajných ľudí, spoločne s ich radosťami i starosťami, v malebnom Le Havre. Niekde medzi hlavnou stanicou a prístavnými dokmi, žijú ľudia o akých Aki Kaurismäki tak rád rozpráva na veľkom plátne. Nie sú krásni, slávni ani bohatí a na povrch im niet čo závidieť, to čo z nich robí hviezdy hodné nášho obdivu sú ich činy. Malé-veľké skutky, ktorými nadchnú nie len svoje okolie, ale i diváka. A ak sa k tomu všetkému primieša osobitá forma zábavy severského mága vznikne opus, aký dokáže skomponovať len sám Aki Kaurismäki (a ešte možno jeho brat Mika).

Marcel je pouličným čističom topánok. Nevlastní toho veľa. Ma svoje náradie na údržbu obuvi, malý domček so záhradou, verného štvornohého priateľa a milujúcu ženu, ktorá naň po práci čakáva s večerou a prívetivým úsmevom. Jedného dňa sa však zdravotný stav jeho drahej polovičky zhorší a vyžiada si hospitalizáciu, čo naruší Marcelov každodenný stereotyp. Prázdne miesto v jeho živote na pár dní zaplní Idrissa, osamelý chlapec afrického pôvodu.

Tak ako to už u Akiho Kaurismäkiho býva zvykom dôležité sú postavy, bez nich by napokon nebolo o čom rozprávať, i keď ony samé rady a často zostávajú nemé. Pravé ich prostorekosť je čarovne zábavná. Prostí, nezaujímaví ľudia balansujúci na hrane životného minima, takým je i Marcel Marx, ktorého si Kaurismäki pre svoj filmový svet vytvoril už pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy bol Marcel spisovateľom prežívajúcim Bohémsky život v uliciach Paríža. K tvrdeniu , že ide o „vývoj“ jednej a tej istej postavy zvádza nielen meno hlavného hrdinu, ale i tvár André Wilmsa. Do Marcelovho priezviska režisér ukryl dvojitú ironickú šifru. Na jednej strane ho možno tlmočiť ako stúpenca proletariátu s výrazným sociálnym cítením bez triednych či rasových predsudkov. A na tej druhej by sa pre svoj uštipačný, sebaironický humorom (výborná scéna na policajnej stanici) mohol stať piatym členom komediálneho súrodeneckého kvarteta bratov Marxovcov (Monkey business, Kačacia polievka...).

Hlavnej ženskej úlohy sa zhostila Kaurismäkiho dvorná herečka s výraznou fyziognómiou, Kati Outinen. I v menších, vedľajších úlohách sa blysnú známe osobnosti. Legenda francúzskej komiky Pierre Étaix ako lekár, alebo niekdajšia hviezda francúzskej Novej Vlny. Jean-Peirre Léaud v úlohe zatrpknutého udavača je jednou vyslovene negatívnou postavou filmu, ktorá je tragikomická úž svoju existenciou. V porovnaní s predošlou tvorbou fínskeho režiséra je snímka Le Havre veľmi súčasná ( i keď to na prvý pohľad nie je zjavné). Nelegálny prisťahovalci, jeden z najväčších problémov trápiacich svetové veľkomestá, ale aj malé prestupné prístavy. Kaurismäki sa nesnaží touto témou, ktorú iný tvorcovia zobrazujú ako fyzické a psychické utrpenie lemujúce cestu k vysnenej slobode, pôsobiť na emócie. Je preň hľadaním a nachádzaním ďalších bezvýznamných existencii. Idrissa je v prístavnom mestečku ešte väčšou nulou ako Marcel. Čo ak sa ale dve nuly spoja a napokon sa k nim pripoja ešte ďalší môžu spoločne niečo zmeniť?

I v uzatvorenom mikrosvete spoločenských vydedencov, s vášňou pre lahodný alkoholický mok, bez potreby dlhých rozhovorov sa dokážu diať zázraky. Aki Kaurismäki, režisér s výrazným autorským rukopisom v snímke Le Havre ponúka trpko- sladkú zábavu, čistú a úprimnú ako sneh na fínskych planinách, rámcovanú do dlhých statických záberov, v ktorých sa nie vždy niečo deje. Nadarmo ak niekto vie o čom a ako hovoriť zvládne to s humorom i bez okázalých gest.

Le Havre (Fínsko/Francúzsko/Nemecko, 2011, 93 min.)
Réžia: Aki Kaurismäki. Scenár: Aki Kaurismäki. Kamera: Timo Salminen. Strih: Timo Linnasalo. Hrajú: André Wilms, Kati Outinen, Blondin Miguel, Elina Salo, Evelyne Didi, Nguyen Quoc-dung, François Monnié, Jean-Pierre Léaud, Jean-Pierre Darroussin