|
AHOJ! AKO SA MÁŠ? |
AHOJ! AKO SA MÁŠ? |
Manželstvo. Na začiatku pre mnohých plné vášne a dobrodružstva, no v priebehu rokov meniace sa na inštitúciu predstavujúcu život zabehaných koľají. Na jednej strane poskytujúce bezpečie a stabilitu, no na druhej v mnohom postrádajúce vzrušenie a prekvapenia.
Rumunská komédia Ahoj! Ako sa máš? prezentuje práve túto stránku, ktorú u niektorých párov spôsobuje manželský život. Hlavnými protagonistami sú bývalý hudobník, dnes už len prevracač listov v notovom zošite Gabriel a jeho žena Gabriela, majiteľka miestnej čistiarne. Ich zohratosť a dlhoročný súlad predstavuje už úvodná scéna odchodu Gabriela na služobnú cestu sprevádzaná klasickými otázkami manželky: „dúfam, že máš všetko zbalené a na nič si nezabudol,“ namiesto smutného lúčenia.
Vytrhnutím z tohto jednotvárneho života sa pre nich stáva online-zoznamka, s ktorou sa zoznamujú na naliehanie svojich mladších a technicky skúsenejších kolegov. Dlhé ponocovanie, neprítomné pohľady, zmena správania a vzájomnej komunikácie, no najmä zlievanie počítačového a súkromného života sa stávajú vrcholom ľadovca zakončeným ich nevedomím, že si v skutočnosti píšu navzájom. To čo si však uvedomujú, je ich blížiace sa spoločné stretnutie.
O jednotvárnosti a akejsi vegetatívnej rovnováhe, v ktorej sa tento vzťah ocitol sa dozvedáme z rozprávania ich takmer dospelého syna Vladimíra. Ten reprezentuje vzťahovo-sexuálnu stránku filmu, ktorá sa miesi so zdržanlivým správaním jeho rodičov. Vladimír je prototypom konzumnej spoločnosti, ktorého hlavným cieľom je stať sa bohatým a slávnym, a ochotným spraviť pre to čokoľvek.
|
|
Ahoj! Ako sa máš? okrem poukazovania na možné problémy manželského života, prezentuje na druhej strane aj generačnú priepasť vytvárajúcu sa medzi rodičmi a ich deťmi spôsobenú rýchlym vývojom spoločnosti, technológií a zmenou morálnych hodnôt, ktoré majú niekedy problém stíhať mladšie generácie, nie to ešte staršie. A tak Gabriel a Gabriela len málokedy rozumejú svojmu synovi, predstavujúceho a vyvolávajúceho v nich túžby, ktorých sa vzdali už pred rokmi. Pristihnúc ho pri sexe alebo s cigaretou v ruke prichádza z ich strany namiesto pokarhania skôr prekvapenie a úžas z toho ako rýchlo doba pokročila, ako sa svet zmenil a ich syn, ktorý zrazu vyrástol tak rýchlo, je pre nich cudzí človek, ktorého sotva poznajú.
Výstavba príbehu Ahoj, Ako sa máš? zodpovedá žánrovému konceptu komédie prechádzajúceho od expozície cez peripetiu až po katarziu. S očakávaním predvídateľného príbehu vrcholiaceho klasickým happy endom typickým pre filmy tohto štýlu, však divák počítať nemôže. Tvorcovia namiesto zamerania sa na záver a vyvrcholenie filmu spočívajúce vo finálnom stretnutí manželov, sa oveľa viac sústreďujú na postupnú zmenu, ktorou počas ich spoločného „podvádzania sa“ prechádzajú. Spôsob akým „četovanie“ ovplyvňuje ich správanie v bežnom živote, vzájomné prelínanie sa týchto dvoch svetov prejavujúce sa v náklonnosti dokazujúcej si navzájom mysliac pritom na svojich virtuálnych milencov sa stáva pre diváka oveľa zaujímavejším ako čakanie na ich konečné stretnutie, doznievajúce len ako dôsledok vyplývajúci zo stupňujúceho sa napätia a situácií predstavujúce ťažisko príbehu.
|
|
Dominantným a veľmi efektívnym prvkom dotvárajúcim dej po formálnej stránke, je kamera a jej práca s veľkým detailom. Zábery na časti tváre protagonistov spoza počítača, ich letmé úsmevy či nesmelé ťukanie do klávesnice nám pomáhajú rozpoznať pocity, ktoré v danej chvíli cítia. Na druhej strane konkrétnym či urezaným záberom na určitú časť tela sa nám naskytá skreslený pohľad na hrdinov, demonštrujúci skresľovanie osôb na druhej strane počítača spôsobené internetovou komunikáciou. Spolu s hudbou sprevádzajúcou určité spoločné scény manželov podtrháva komickú stránku situácie, ktorá v ich živote nastala.
Ahoj! Ako sa máš? je ľahká komédia, ktorá nás možno do úplných kolien nedostane, ale úsmev na tvári a dobrý pocit určite zanechá. Nie je násilná ani citovo vydieračská, ale jednoduchá, nenútená, proste predstavujúca život taký aký asi je.
Buna! Ce faci? (Rumunsko/Španielko/Taliansko, 2010, 105 min.)
Réžia: Alex Maftei. Scenár: Lia Bugnar. Kamera: Radu Aldea. Strih: Mihai Codleanu. Hudba: Dragos Alexandru. Hrajú: Dana Voicu, Ionel Mihailescu, Ioana Abur, Paul Diaconescu
