8.0

Filmová recenzia

Príbeh osudovej lásky Rebeccy a Tommyho začína v detstve. Z hier vyrástla vzájomná náklonnosť. Bol by to rozprávkový príbeh, keby Rebecca nemusela s mamou odísť do Japonska. Prejde dvanásť rokov, mladí ľudia sa opäť stretávajú, city ostali. Mohol nasledovať rozprávkový príbeh, keby zhoda okolností nezasiahne druhý raz a Tommy neumrie zrazený autom. Rebecca, zničená žiaľom, sa rozhodne využiť technológiu klonovania napriek výhradám Tommyho rodičov. Kópia sa rodí v jej lone. Bude sa vedieť dieťa vyrovnať so zakázanými citmi k svojej matke?

Autor filmu Lono – maďarský režisér a scenárista Benedek Fliegauf (Díler) zasadil dej svojej sci-fi drámy do nedefinovanej budúcnosti a do prostredia pripomínajúceho hmlisté pobrežia Škandinávie. Ako ústrednú dvojicu obsadil melancholickú Evu Green a vynikajúceho Matta Smitha (mimochodom predstaviteľa Doktora Who). Zamrzí iba malý priestor, ktorý venoval herečke Lesley Manville, jej postava mohla predstavovať dôraznejšieho názorového oponenta o generáciu mladšej Rebecce. Recenzia portálu Hollywood Reporter filmu vyčítala, že sa málo venuje etickým otázkam klonovania. Možno bol problém skôr v tom, že neboli pomenované priamo. Rovnako ako Never let me go (podľa knihy Kazua Ishigura), aj Lono spracúva tematiku v kontexte obyčajného ľudského života a hľadania jeho podstaty. A prináša nemenej zaujímavé dilemy. Ako vysvetlíte dieťaťu, že nie je jedinečné, že vzniklo umelo? Nakoľko sebecké je stvoriť niekoho pre naplnenie vlastných citov?

Samozrejme, narodené klony sú v príbehu okamžite odsunuté na okraj spoločnosti a stávajú sa súčasťou novovzniknutej menšiny. „Ona je obeťou umelého incestu. Jej mama porodila vlastnú mamu. Keby ste to vedeli, určite by ste ju nepozvali k sebe domov,“ pohoršuje sa učiteľka na základnej škole v jednej zo scén. Téma sa enigmaticky objavuje aj v symbolike niektorých (zdanlivo bezvýznamných) prvkov - hračka dinosaurus - vyhynuté živočíchy na pláži - slimák - biológ, ktorý zatracuje klonovanie. Fliegauf predstavuje talent práve v hre s divákom, rozhadzovaním maličkostí tvoriacich gigantický celok.

Čo sa technických prvkov filmu týka, poteší nenápadná hudba Maxa Richtera (britský skladateľ s nemeckými koreňmi) a kamera, ktorá zasadila príbeh do pochmúrnej clivoty a studeného počasia. Vedecká etika demonštrovaná na hypotetických situáciách sa zlieva s etikou ľudskou. Kontroverzná Freudova teória – Oidipovský komplex dostáva v Lone nový rozmer. Fliegauf sa k istým nejasným symbolom vyjadril v rozhovore pre Opium.org: „Lono je letisko, kam prichádzame po narodení, ..., klonovanie je už teraz prirodzeným kolobehom v prírode. Mnoho slimákov sa rozmnožuje vytváraním vlastných identických kópií. Myslím si, že umelé klonovanie sa čoskoro stane súčasťou nášho života, aj keď nevytvorí toľko problémov.“

Hlavne druhá polovicu filmu sa dá prirovnať k dobrej konverzácii, kde každý nový argument (v tomto prípade scéna) posúva tému hlbšie a hlbšie. Konanie postáv je vždy pochopiteľné – aj keď nie ospravedlniteľné. Neustále sa snažíme uľahčovať si trápenie, pričom všetky tie pokusy nás uvrhujú do ďalšieho, horšieho. Nevyhnutné súčasti života sa v Lone dostávajú do kontrastu s novými možnosťami, ktoré doba prináša. „Život nám dal tento dar,“ argumentuje Rebecca. Dej filmu by sa dal spracovať aj do divadelnej hry, so širokou škálou zložitých rodinných a citových vzťahov. Napokon, väčšina deja sa odohráva v chatrči na pláži. V Lone vyrástol citlivý a podnetný film plný morálnych paradoxov. Komerčný divák by však tento originál nemusel prijať.

Womb (Nemecko / Maďarsko / Francúzsko, 2010, 111 min.)
Réžia: Benedek Fliegauf. Scenár: Benedek Fliegauf. Kamera: Péter Szatmári. Strih: Xavier Box. Hudba: Max Richter. Hrajú: Eva Green, Matt Smith, Lesley Manville, Peter Wright, Tristan Christopher, Ruby O. Fee, István Lénárt, Hannah Murray