4.0

Filmová recenzia

Abraham Lincoln bol šestnástym prezidentom USA. Bol vedúcou osobnosťou v najväčšej americkej kríze morálky, milície a ľudských práv, Občianskej vojne. Jeho tajné denníky, ktoré zverejnila kniha a najnovšie film Abraham Lincoln: Lovec upírov však dokazujú, že prezidentova sila nespočívala len v zrušení otroctva a slovných prejavoch. Nielenže veril, že upíri ako smrteľné nebezpečenstvo pre slušných ľudí existujú, ale ich aj zabíjal. Pomstou zatemnený sa v dospelosti vydáva nájsť vraha svojej matky a stretáva budúceho mentora Henryho Sturgessa. Lincoln sa od neho naučí efektívne sa oháňať sekerou, aby mohol vyhubiť pôvodcu amerických upírov – Adama.

Pôvodnú alternatívnu biografiu prezidenta Abraham Lincoln: Lovec upírov napísal Seth Grahame-Smith epištolárnym štýlom – formou listov a dokumentov – odkazujúc tak na romány z osemnásteho storočia. Smitha v roku oslovilo vydavateľstvo Quirk s nápadom zmiešať populárne dejové prvky ako zombie, piráti, ninjovia, opice s klasickou literatúrou (Vojna a mier, Zločin a trest, Búrlivé výšiny). Smith sa myšlienky ujal s nadšením a veľkú slávu získal jeho „mash-up román“ Pýcha a predsudok a zombie, ktorý už niekoľko rokov tiež čaká na filmovú adaptáciu. „Ak pracujete vo filme, vašou úlohou je podporiť režisérovu víziu,“ povedal Smith v rozhovore k filmu Abraham Lincoln: Lovec upírov, pri adaptácii ktorého ako scenárista musel vystrihnúť mnoho kreativity zo svojej knihy.

Balans medzi absurdným príbehom a ľudskou drámou zvládal režisér ruského pôvodu Timur Bekmambetov bravúrne vo svojom americkom debute Wanted. Motív osudu a predurčenia zohráva hlavnú úlohu aj v Lincolnovi. Tu však dejové podobnosti medzi oboma bohužiaľ nekončia. Hlavná postava poznačená osamelosťou a rodinnou traumou zisťuje nové skutočnosti a širší pohľad na svet, ktorý doteraz poznala. To ju zoceľuje, stane sa neúprosným vrahom, pobije sa vo vlaku a pripravuje sa na veľké zúčtovanie. Najatraktívnejším sa film stáva v momente, keď preskočí niekoľko rokov Lincolnovho života, až do doby nástupu na prezidentskú stoličku. Alternatívne verzie známych historických faktov alebo polemika o otroctve sú podané nápadito a sviežo. Pochvalu si zaslúžia aj kostýmy a pekne zachytené prostredie – natáčalo sa v rozmanitej Louisiane.

V rámci vizuálneho spracovania režisér vo veľkej miere používa spomalené zábery - demolovanie, výstrely, hodené sekery. Občas sú však na diváka vrhané s prehnanou kadenciou a stávajú sa otravnými. Nehovoriac o niekoľkých mimoriadne béčkových a lacno pôsobiacich scénach – bitka v stáde koní, na streche vozňa - a hororových ľakačkách. Zo všetkého kričí snaha pôsobiť okázalo, krvavo a drsne. Rozpačito našincovi môžu pripadať aj heroické monológy typu: „ Vždy som vedel, že musím bojovať s temnotou,“ alebo adaptácie niekoľkých pateticky podaných verejných prezidentských prejavov. V týchto momentoch Abraham Lincoln: Lovec upírov nevyznieva ako žánrová paródia, ale skôr ako bizarná pocta prezidentovi USA. Zrazu nastávajú pochybnosti, či sa Bekmambetov a producent Tim Burton americkému patriotizmu vysmievajú, alebo naopak salutujú pod trojfarebnou vlajkou s hviezdičkami (podobne nemotorne ako tvorcovia Lovcov pokladov).

Abraham Lincoln: Lovec upírov sa dá považovať za variáciu filmu Wanted v historických súvislostiach, so slabším príbehom a menšou mierou podmanivosti. Film síce funguje ako originálna historická fikcia postavená na zaujímavom nápade, ale zlyháva jeho zámer byť vtipnou alternatívou k americkej komerčnej nude. Mnohé Smithove inovácie z knihy sa totiž na plátno (zjavne kvôli zásahu producentov) nedostali – nasleduje spoiler: Zaujímavá mohla byť napríklad scéna vo Fordovom divadle, kde mal Lincolna zabiť upír John Wilkes Booth. Abraham Lincoln: Lovec upírov je tak ďalším dôkazom, že Tim Burton starne a že Timur Bekmambetov z vlastného tieňa asi nevyrastie.

Abraham Lincoln: Vampire Hunter (USA, 2012, 105 min.)
Réžia: Timur Bekmambetov. Námet: Seth Grahame-Smith – rovnomenný román (2010). Scenár: Seth Grahame-Smith. Kamera: Caleb Deschanel. Strih: William Hoy. Hudba: Henry Jackman. Hrajú: Benjamin Walker, Rufus Sewell, Dominic Cooper, Mary Elizabeth Winstead, Anthony Mackie, Marton Csokas