5.0

Filmová recenzia

Poviedkové filmy sú tradične vďačným kúskom pre obe strany filmového biznisu. Diváci sa môžu tešiť na často rozkúskovaný, ale osobitý zážitok vďaka víziám viacerých tvorcov za cenu jednej vstupenky. Na druhej strane sa môžu do tohto subžánru pustiť jednak veľkí borci, ktorí chcú natočiť veľa filmov v jednom čase (ako kedysi Richard Curtis stvoril nezameniteľnú Lásku nebeskú) alebo nechať priestor začiatočníkom, ktorí sa do réžie púšťajú prvýkrát. Na priestore 7 až 15 minút toho veľa pokaziť nemusia – a možno zažiaria. Obľúbený je v poviedkových filmoch geografický aspekt – niekoľko tvorcov vyznáva lásku alebo zasadia príbehy mestu rovnako ako ostatní tvorcovia. A čím viac takých filmov prichádza, tým vyššie kritéria na ne začíname mať.

Úprimne, Kuba ma osobne neláka na osobnú návštevu, ale pri filmoch mám otvorený vkus a špeciálne pri poviedkových dielach o mestách. Platí základné pravidlo – dokážu prvé poviedky navodiť potrebnú chuť do tohto mesta ísť? A ak áno, vyberie režisér spleť zaujímavých príbehov – či sa vzájomne križujú alebo nie?

Ústredný týždeň nedáva jasný zmysel, nezáleží na tom, či sa príbeh odohrá v utorok alebo piatok, spravidla slúži na načrtnutie situácie. Prekvapivé je, že Havana, milujem ťa sa začína zhurta – azda najlepším a dynamickým príbehom, kde sa mladík Teddy pustí do nezabudnuteľnej okružnej jazdy v Havane. Je to ideálny štart, kde vidno veľa zo života Kubáncov a taxikár so svojou osobitou povahou dáva príbehu šmrnc. Benicio del Toro si strihol skutočne dobrú poviedku – slúži ako bedeker a nahliadne zľahka pod povrch mesta.

Druhý deň láka na Emira Kusturicu, ktorý má vo svojej roli režiséra padať na dno a paradoxne si prevziať cenu za svoje dielo. Prekvapivé nájdenie talentu u vodiča a jeho hudobného talentu pôsobí dobre, aj keď už tu cítiť, ako sa film začne na maličkom priestore opakovať. Dobré charaktery však pomáhajú sledovaniu.

Chváliť možno ešte raz – stredu. Životná dilema kubánskej speváčky Cecilie je výborne pripravená – dať prednosť kariére v Španielsku či vzťahu v domácej Havane? Toto je komplexná poviedka, ktorá ukazuje síce osobnú dilemu, ale snúbi sa v nej viac elementov súčasne – kde žiť, kde pracovať, s kým tráviť život ďalej a ako. Je tu šanca na odchod z ostrova, no zároveň aj možnosť straty zázemia. Práca vs. súkromie vs. svoje miesto vo svete? Takú kombináciu si vychutnáte okamžite.

A potom príde pád. Štvrtá poviedka dostala neskutočne štedrý priestor, ale nedokáže ho využiť na nič iné ako iba na ďalšie potulky mestom. Palestínsky novinár smeruje na rozhovor s prominentom a dovtedy sa túla Havanou. Opäť sledujeme pláže, hotely, ulice, ale nič nám taká poviedka nepovie. Ak to mal byť pokus o ukážku, ako sa možno stratiť či ťažko sa nájsť v Havane, je to pomerne bolestivý filmový zážitok.

Gaspar Noé v piatom príbehu pripravuje rituál, ktorý má jednu dievčinu vyliečiť z lásky k dievčatám. Konečne zaujímavý moment, natoľko exotický, že by sa mohol viazať na toto miesto – ale ostro tu na seba narazia zložky filmu. Forma a štýl ukážu veľa originálnych prvkov (minimum dialógov oproti hlučnému zvyšku filmu), odlišnú atmosféru a dobre graduje. Akurát nedáva zmysel po obsahovej stránke a je prakticky samoúčelná.

Šiesty príbeh o živote Mirty, ktorá musí mať niekoľko prác, aby uživila rodinu, je, žiaľ, zabudnuteľný. Nemá výraznú postavu, ani zložitý osud, hoci mnohým bude pripadať ako dobrá sonda do života pracovitej ženy.

Finálna poviedka rozdelí divákov na dve skupiny – niektorí sa dobre zabavia na susedoch, ktorí pripravujú rituál pre Panenku Máriu, pretože sa im objavila vo sne. Je to kubánsky interesantná téma, na druhej strane nedáva zmysel a „iba“ vykresľuje lokálny kolorit. Ale ak by každá poviedka bola taká, dopadol by film lepšie.

Havana, milujem ťa ponúka veľmi nevyvážený celok. Polovica poviedok má príliš podobnú tému – ale tvorcovia sa od seba príliš neodlišujú, takže často sledujete niekoľký raz to isté a skôr v slabšej verzii. Polovica príbehov je o stratených dušiach, ktoré putujú Havanou, druhá o rôznych domorodcoch. Ani jeden segment nedokáže totálne ohúriť, hoci tri sú skutočne zaujímavé, ostatné sa pohybujú okolo priemeru, raz nižšie, inokedy nižšie.

Tento film však potreboval lepšieho strihača, pretože 129-minútový výlet je skutočne príliš dlhý a o polhodinu menej sme pokojne mohli putovať Kubou a film by o veľa neprišiel. Aj na pomery poviedkových titulov je to... vlastne dobrý priemer.

PS – Všetci turisti, čo boli na Kube a uvidia film, môžu zdieľať svoje zážitky z lokálnych reálií v diskusii. Ale našinca môjho formátu stále na návštevu nepresvedčil.

7 Days in Havana (Francúzsko / Španielsko, 2012, 129 min.)
Réžia: Laurent Cantet, Benicio Del Toro, Julio Medem, Elia Suleiman, Juan Carlos Tabío, Pablo Trapero, Gaspar Noé. Kamera: Daniel Aranyó. Strih: Thomas Fernandez, Rich Fox, Véronique Lange, Alex Rodríguez, Zack Stoff. Hrajú: Vladimir Cruz, Emir Kusturica, Luis Alberto García, Daniel Brühl, Elia Suleiman, Josh Hutcherson, Jorge Perugorría, Othello Rensoli