DIVOKÝ DJANGO |
DIVOKÝ DJANGO |
Milí diváci,
ak sa rozhodnete investovať peniaze do lístka na nový film Quentina Tarantina, vedzte, že váš čaká predovšetkým príbeh o krvavom vyslobodení. Sadnite si bližšie, napríklad do prvého radu, aby ste videli, ako sa z otroka stane najrýchlejší pištoľník amerického juhu. Ostávajú tri roky do občianskej vojny, ale Django Vám spolu so svojím „partnerom“ Dr. Schultzom už teraz predvedú, ako z otrokárov striekajú gejzíry vnútorností a krvi. Naučíte sa, prečo je dôležité, aby na svete existovali lovci odmien, čo je to frenológia a ak budete dámy pozorné, uvidíte bez nohavíc hlavného hereckého predstaviteľa, pána Foxxa. Ostatní džentlemeni samozrejme nezaostávajú: pán Waltz pozná veľa jazykov, pán Dicaprio je slizký ako kobra a pán Jackson zlý ako pondelok.
Nezabúdajte, že Divoký Django je údajne druhým filmom v Tarantinovej zamýšľanej trilógii (prvým boli Nehanební bastardi). Majte tiež na pamäti, že ste naňho čakali tri roky a že sa v ňom objaví (okrem iných) Franco Nero. A po tom, čo ste všetky tieto informácie spracovali a pravdepodobne si prečítali aj iné nadšené názory – skúste stlmiť svoje očakávania na minimum. To iba v prospech Vašich záujmov mať čo najlepší zážitok.
PS: Okrem bielej torty od pána Candieho ochutnajte aj čokoládovú.
ste neuveriteľný režisér. Nezabudnem na finále Vašich Nehanebných bastardov, kde ste porazili Hitlera a zároveň dokázali, že historicky presný prístup je v tvorbe umenia preceňovaný. Ste aj znamenitým scenáristom – nikto nedokáže zaručene povedať prečo sú Vaše (často) štvrťhodinové dialógy ozdobami filmových masakrov. Podarilo sa Vám obsadiť niekoľko prvotriednych hereckých mien a nepochybujem, že oko nejedného westernového nadšenca zvlhlo, keď ste použili hudbu Ennia Morriconeho. Máte zábavné nápady plné tvorivosti a odvahy – nie veľa režisérov sa totiž odváži parodovať rasizmus a zároveň ukázať jeho krutosti. Odvážim sa povedať, že právom zastávate pozíciu filmárskej ikony deväťdesiatych rokov a nového tisícročia. Teším sa na všetky projekty, ktoré by ste v budúcnosti chceli natočiť – či už pokračovanie Kill Bill, osudy bratov Vegovcov, alebo ďalšiu bondovku (ak by ste si to rozmysleli). Veľa šťastia.
Milý pán Tarantino,
píšem Vám znova, lebo som si zložil farebné okuliare fanúšika. Zdá sa mi to, alebo niekedy zanedbávate príbeh v prospech efektu? Nie je dej príliš lineárny? Hlavné postavy bez väčších problémov vykorčuľujú každú starosť a kde sa stratila mrazivosť dialógov? Je to tým, že motívy záporáka sú väčšinu snímku známe? Adrenalín, ktorý na plátne počas druhej polovice Nehanebných bastardov takmer neustále bubnoval sa tentoraz vynoril iba v jednej scéne „poslednej večere.“ Mnohé scény sú už súčasťou takzvaného tarantinovského klišé a použitie rapovej hudby v príbehu z devätnásteho storočia považujem za prehnané. Nenazvem Divokého Djanga sklamaním a ospravedlňte moju trúfalosť. Očakávania predbehli Váš film a to sa nemalo stať.
Milí Američania,
napriek vzneseným námietkam k osobe pána Tarantina, musím vyzdvihnúť jeho film oproti oscarovému konkurentovi v podobe pána prezidenta Lincolna. Viem, že si veľmi vážite pána Spielberga, za to, že o Vašej najslávnejšej historickej postave nakrútil vyše dvojhodinový (a povedzme si úprimne, trochu nudný) snímok. Nielenže v Djangovi uvidíte (ehm falošnú) krv a reálne utrpenie, spoznáte aj zaujímavejších hrdinov, než akí vystupujú v Lincolnovi. Aktéri dobovej drámy toho totiž okrem politikárčenia veľa nerobia. Django a jeho stúpenci oproti tomu bojujú proti otroctvu holými rukami a koltami, okrem senátnych parochní nasadzujú vlastné životy. Je to lepšia zábava, verte mi a nedávajú sa snáď Oscary aj za jedinečnosť?
Django Unchained (USA, 2012, 141 min.)
Réžia: Quentin Tarantino. Scenár: Quentin Tarantino. Kamera: Robert Richardson. Strih: Fred Raskin. Hrajú: Jamie Foxx, Christoph Waltz, Leonardo DiCaprio, Samuel L. Jackson, James Remar, James Russo, Don Johnson