VEĽKÉ NÁDEJE |
VEĽKÉ NÁDEJE |
Jedno z najznámejších diel Charlesa Dickensa je obľúbeným cieľom filmových adaptácií, či už pre TV alebo veľké plátno. Pred 15 rokmi nám ponúkol jednu z atraktívnych verzií Alfonso Cuarón, s citom pre výborné vedenie hercov, šikovnú kameru a skvelú hudbu. Mike Newell prichádza azda príliš skoro po mexickom géniovi; jeho vzťahové drámy však dokážu potešiť a môže priniesť vhodnú alternatívu.
Dejový rámec sa príliš nemení a aj Newellove Veľké nádeje sú rozdelené do dvoch častí. V prvej sa ocitneme v násťročnom období hrdinu Pipa, ktorý na anglickom vidieku zažíva rozličné dobrodružstvá – najmä sa však stretáva s tromi osobami, ktoré mu v budúcnosti zmenia život. Pip je chudobný šrac a má šancu si privyrobiť u slečny Havishamovej, excentrickej starej ženy, ktorá nenávidí mužov a ani na denné svetlo nevychádza celé roky. Úlohou Pipa je tráviť čas s mladučkou a peknučkou Estelle, do ktorej sa postupne zamiluje, no ona jeho city v útlom veku neopakuje. Treťou osudovou osobou pre Pipa je trestanec na úteku, ktorý mu prehovorí do duše, aby mu ukradol trochu jedla.
Newell prichádza so štedrejšou stopážou ako napríklad Cuarón (o 17 minút) a opticky trvá jeho verzia ešte dlhšie. Celkový dej osekáva na akceptovateľné minimum, čo sa prejaví v epizódnom vystupovaní niektorých postáv, ktoré majú sotva dve-tri scény, no je potrebné ich mať pre finálne rozlúsknutie celej zápletky. V predlohe ich je podstatne viac, Dickens sa im dlho venuje, a pri Newellovom tempe by musel mať film tak štyri a pol hodiny. Ale jadro filmu zúži Newell na päť postáv a starostlivo sa trápi s pomalším tempom v prvej polovici, kde nás chce poriadne zoznámiť s Pipom i Estellou, budovať ich charaktery a neraz nahliadnuť do vnútra postav, ktoré potom chce výrazne meniť. Nejeden divák však na pomalé tempo nenájde pochopenie, hoci Newellov úmysel je jasný.
Druhá polovica je už svižná, Newell sa v nej viac orientuje na vzájomné vzťahy a nepotrebuje toľko sondovať v srdci postáv. Zhutnená predloha má výhodu v doručovaní väčšieho počtu zvratov v deji, čo niektorí diváci neznalí problematiky zrejme ocenia (najmä ak sledujú epizódne vystupovanie postáv), čitatelia môžu zase zisťovať, ktoré časti Newell do filmu nedal. Osobne si jeho snahu cením, je vidieť, že nepostupoval malicherne; najdôležitejšie postavy si nechal, hoci sú niekedy na plátne len pár minút.
Dobrej adaptácii vo vzťahovej rovine svedčia herecké výkony. Na čele castingu tróni Helena Bonham Carter, ktorej slečna Havishamová naplno zobrazuje charakter starej dievky na anglickom vidieku. Jej tradične vyšinutý herecký prejav našiel jednu z najlepších postáv v kariére. A za ňou Ralph Fiennes, ktorého trestanec nemá veľký priestor, ale v tejto roli je vynikajúci. Ústredná dvojica púta pozornosť, lebo málo videní a na pohľad neskúsení herci autenticky vyznievajú v tom, ako si ich zaradíme do rolí.
V neposlednom rade chválim výpravu a realistické zobrazenie. Od Dickensovej predlohy sa nedajú čakať krásne exteriéry a pekné romantické obrazy (čo niektorých divákov skutočne v kine dostalo), ale prejsť do takto špinavého vidieka i bahenného Londýna, to je dobrý krok k finálnemu vyzneniu filmu.
Mike Newell teda nesklamal a hoci adaptácií Veľkých nádejí je dosť a možno milujete tú Cuaronovu spred 15 rokov, odporúčam dať jednu šancu aj tejto. Na veľkom plátne celkom dobre vyznie.
Great Expectations (Veľká Británia/USA, 2012, 128 min.)
Réžia: Mike Newell. Námet: Charles Dickens – rovnomenný román (1861). Scenár: David Nicholls. Kamera: John Mathieson. Strih: Tariq Anwar. Hudba: Richard Hartley. Hrajú: Helena Bonham Carter, Ralph Fiennes, Jason Flemyng, Robbie Coltrane, Jeremy Irvine, Holliday Grainger, Ewen Bremner