9.0

Filmová recenzia

Tú správnu iskru pre svoj celovečerný debut našla mladá srbská režisérka Maja Miloš na internete. Množstvo obscénnych a násilných videí, ktoré zhliadla na dostupných serveroch v nej vyvolali potrebu ukázať svetu dnešnú (nie len) srbskú mládež bez príkras, reálne a cez ich vlastnú optiku. Prostredníctvom kontroverznej výpovede poukazuje na nekontrolované, poburujúce chovanie. Vina pritom nepadá len na hlavu aktérov, ale aj ich rodičov. Nástrahy čakajúce v pretechnizovanom svete nemajú len tvar avatarov, zbavujúcich mládež kontaktu s realitou (Miestnosť samovrahov) ale i kyberšikany či internetovej prostitúcie.

Šestnásťročná Jasna podobne ako jej vrstovníci stratila záujem o školu i rodinu. Otcov zhoršujúci sa zdravotný stav a matkine starosti spojene s jeho ošetrovaním, nie sú predsa problémami Jasni, ale jej rodičov. Sama má vlastné „povinnosti“. Udržovať svoju vizáž v čo najlepšom stave, byť čo najviac príťažlivá a zbaliť nevšímavého spolužiaka Djoleho. Nekonečné blúdenia po nočných uliciach, nespútane večierky, diskotéky prestúpené alkoholom i drogami, intímne dospievanie a samozrejme mobilný telefón tvoria svet, ktorý Jasnu zaujíma a v ktorom žije.

Režisérska Maja Miloš vyvolala obrazmi sexuálneho dospievania vlnu kontroverzných stanovísk. Na jednej strane pre otvorený prístupu k téme nadchla publikum na festivaloch Rotterdame i doma v Srbsku. Naopak v iných krajinách (napr. Rusku) bola obvinená z vulgárnosti a jej film stiahnutý z distribúcie. Miloš vo svoj sonde do života mládeže neodvracia pohľad kamery v momentoch kedy sa väčšina (nie však všetci, Gaspar Noé vo Vojdi do prázdna zachádza ešte hlbšie ako Maja Miloš) utieka k metafore (povievajúce záclonky, grandiózny ohňostroj,...). Práve naopak cez zrnitý, rozochvený obraz mobilného telefónu sa režisérka dostáva do tesnej blízkosti k Jasninim perám pohybujúcim sa po Djoleho úde.

Intímne partie, orálny styk i samotná súlož vo formáte veľkého celku spomínaného záznamu majú svoje opodstatnenie. Sama režisérka si za nim rázne stoji. Podľa jej vlastných slov, by snímka bez tejto otvorenej necenzurovanej podoby nedosiahla údernosti, akú od filmu od začiatku požadovala. Nebyť odvážnych záberov vytratila by sa celá podstatu diela: niekoľkominútové klipové zábery, prostredníctvom ktorých dnešná mládež dokumentuje vlastný život a následne ho verejne zdieľa so svojim priateľmi i neznámymi užívateľmi sociálnych sieti.

Miloš sa nesnaží konanie Jasni a jej priateľov žiadnym spôsobom ospravedlňovať, práve naopak za prítomnosti signifikatného balkánskeho prvku vyzdvihuje lolitkovsky, promiskuitné hodnoty mladých dievčat. Populárny, hudobný žáner Turbofolk lascívnymi textami a tanečnými rytmami navádza dievčatá k životnému štýlu, aký Miloš reflektuje. Svoje idoly a imidž v muzike nenachádza len Jasnina a jej spolužiačky, ale i mladé dievčatka v detskom domove. Pred objektívom Jasniho mobilu sa krútia a špúlia pery, podobne ako ich veľká kamarátka v súkromí vlastnej izby či verejne na ulici. Hranice morálky sa stierajú. Slovná zásoba dospievajúcej mládeže je pretkaná vulgarizmami a urážkami a ďaleko sa nechodí ani pre rany.

Obraz nedospelej, srbskej lásky pripomína pohľad cez pokrivené zrkadlo. Djole s Jasnou začínajú prejavmi intímnosti a následne sa prepracujú k prvému bozku či väznejšiemu rozhovoru. Maja Miloš nosila v hlave dva roky myšlienku, kým sa odhodlala spísať ju na papier. Počas tejto doby sa často stýkala z mladými ľuďmi a zanietene s nimi konzultovala, aby snímke dodala autentickosť. V priebehu ďalších dvoch rokov sa Miloš zamerala na výber tých správnych protagonistov. Úloh sa ujali prevažne neherci, ktorí do príbehu okrem vlastnej spontánnosti vložili i kameramanskú zručnosť (scény nakrúcané na mobilné telefóny realizovali sami herci).

Snímka Klip je otvoreným až dokumentárne autentickým obrazom divokej mládeže. Rovnako ako generácie pred nimi i generácie po nich prekonávajú bariéry a dopriavajú si omamnú chuť zakázaného ovocia i slasti nepoznaného. Maja Miloš núti diváka zamyslieť sa nad vývojom a formovaním pod vplyvom modernej - ľahko dostupnej technológie. Nielen mládež, ale všetci by sme asi mali prehodnotiť miesto a priestor aké v našom živote prenechávame mobilnému telefónu s najprepracovanejšími aplikáciami, internetu či iným technickým hračkám.

VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU

Klip (Srbsko, 2012, 100 min.)
Réžia: Maja Miloš. Scenár: Maja Miloš. Kamera: Vladimir Simić. Strih: Stevan Filipović. Hudba: Ognjen Popić, Zoran Maksimović. Hrajú: Isidora Simijonović, Vukašin Jasnić, Sanja Mikitišin, Jovo Maksić, Monja Savić