3.0

Filmová recenzia

Plagáty vedia pekne klamať. Čo si poviete, keď vidíte mix Coenovcov, Colina Firtha, Alana Rickmana i Cameron Diaz? To musí byť zaujímavý projekt s dobrým scenárom plným pútavých zvratov, má aj skvelých britských hercov ako stávku na istotu a na Cameron sa dá občas kuknúť.

Staromódne rozohraný scenár (ide o nenápadný remake takmer 50-ročného filmu) stavil na sériu podfukov. Hlavným hýbateľom deja je Harry Deane, večný smoliar a odborník na umenie, trpiaci veľkým neduhom: nenávidí vlastného šéfa (Alan Rickman). Preto sa rozhodne zosnovať plán, ktorý by mu pomohol získať prašule a prekabátiť bossa. Preľstiť ho chce vášnou k drahým obrazom: nechá vytvoriť lacnú kópiu vzácneho Moneta. Potom nahovorí americkú kovbojku, aby zahrala rolu ženy s poľským menom, ktorej rodina mohla mať ešte počas druhej svetovej vojny informácie o tom, kde by sa taký obraz mohol v Európe nachádzať. Práve tento kúsok Harryho šéf už roky zháňa a rysuje sa šanca, že by tento britsko-americký tandem dokázal šialeného experta poraziť.

Dobrých zlodejských komédií alebo príbehov o podfukoch nie je v súčasnosti veľa. Subžáner sa z kín takmer vytratil a dnes už len občas spomíname na Aféru Thomasa Crowna so skvostným Brosnanom. Preto je príchod Gambita celkom vítaný a prísľub Coenovcov nebol márny. Osobne si cením dokonca aj režiséra Michaela Hoffmana, ktorý v roku 1996 natočil dobrú komédiu Báječný deň a solídne sa mu podarilo využiť chémiu Georgea Clooneyho a Michelle Pfeiffer.

Predpoklady sú silné – výsledok slabý. Harry Deane v podaní Colina Firtha je mizerne stvárnená postava, ktorej sa absolútne nedá veriť či fandiť. Zabudnite na eleganciu Brosnana či drzosť iných zlodejov, Harry je iba neschopný babrák, ktorý si v očiach diváka fakt zaslúži byť nahratý zo všetkých strán. Rickman má podstatne lepšiu postavu, akurát je na plátne oveľa menej (a na Stanley Tucciho sa ani netešte, lebo dostal iba pár epizód).

Na začiatku filmu vidíme Harryho veľký plán; je pomerne štylizovaný a skrýva dobrú ideu, že po ňom bude nasledovať šikovná realizácia. Namiesto nej dostaneme hodinu a pol nudného filmu, ktorý dostal iba pár zlodejských fínt a zvyšok stopáže (ešteže krátkej) musí vypĺňať repasovanými vtipmi alebo lacnými situáciami, kde sa prekvapivo grgá, prdí, kecá o penisoch alebo bez gatí lezie po domoch. Je to stále film s podporou Coenovcov?

Keď začnú soliť tých pár zvratov, nie je to o nič lepší výsledok a veľmi zvláštne sú aj interakcie so samotnou Cameron Diaz, ktorá romantické väzby rozohráva pomaly na všetky strany. Navyše gro jej humoru vychádza z dialógov, kde má pôsobiť ako americká strela na britské gentlemanské typy. Jej postava je ukážka, že scenáristi nutne potrebovali využiť ženu ako hýbateľku deja, no príliš ďaleko sa nepohne ani ona sama a do deja zapadá pomerne nešikovne. Pánska časť dopadá trochu lepšie vďaka Rickmanovi (Firth je vzácne mimo) a je mi jasné, prečo sa distribútor snaží tlačiť Gambita na dámske jazdy: polonahí chlapi a pár scén s nimi sú top lákadlom.

Od zlodejskej komédie čakám štandardne dva atribúty: dobré finty (nie sú tu; tie zahrnuté sú veľmi slabé) a humor (čo Gambit nevládze doručiť, je nevtipný). Paradoxne v hereckom obsadení boduje viac Cameron Diaz svojou roličkou ako ústredný Colin Firth, čo asi pred videním nikto nečakal. Ani nudu a jednu-dve zaujímavé sekvencie vs. 75 skôr zbytočných minút filmu. Kde je typická atmosféra vlastná zlodejských filmom, to sa už radšej ani nepýtam. Tento film ju nemá z čoho budovať.

PS – O fintu s obrazmi sa pred 16 rokmi pokúšal aj iný Angličan, Mr. Bean. Nečakane som si občas spomenul na jeho patálie a že ma možno bavil viac ako Colin Firth, ktorému fandím od roku 1995. Najprv Oscar za Kráľovu reč a do dvoch rokov toto?

Gambit (USA, 2012, 89 min.)
Réžia: Michael Hoffman. Scenár: Ethan Coen, Joel Coen. Kamera: Florian Ballhaus. Strih: Paul Tothill. Hudba: Rolfe Kent. Hrajú: Colin Firth, Cameron Diaz, Alan Rickman