CESTA |
CESTA |
Zakríknutý Raúl (Gustavo Salmerón) sa pokúša reštartovať svoje manželstvo s atraktívnou Anou (Irene Visedo). Tvrdým orieškom je ich syn Nico (Ricardo Trenor), silno naviazaný len na mamu a otca berie do istej miery ako rodinného votrelca. „Znovuzrodenie“ rodiny sa rozhodne Raúl zahájiť v odľahlej chate uprostred lesa v čase Vianoc. Sviatočná atmosféra, pohodlie pri novom rodinnom krbe, ústretová Anna a – paranoidný Raúl. Figúrky sľubne stoja na šachovnici španielskeho filmu Cesta.
La Senda sľubuje pozvoľne sa vkrádajúcu ambivalenciu Raúlových žiarlivostných pohnútok budovať si vzťah k umelo vzniknutým protihráčom – Ane, Samuelovi i Nicovi. Režisér filmu s prvkami hororu zostáva viac na poli mystérie než výrečnejšieho hororu, drží diváka v neustálom spochybňovaní, čo je pre Raúla realitou a čo len výplodmi jeho fantázie. Dej mikro-horor-drámy sa odohráva v priebehu niekoľkých dní, počas ktorých máme možnosť sledovať rozpad Raúlovho duševného zdravia a naznačované desivé následky jeho činov.
Nie sme si istí, či flashbacky znázorňujú, čo sa stalo alebo čo sa ešte len má stať. Alebo či ide len o čistú Raúlovu fantáziu. Do rodinnej pohody okrem Samuela výrazne negatívne zasahuje aj postava chlapca, práve na jeho vzťahu k otcovi badať značné napätie, hoci detský herec Trenor miestami dosť otravne disponuje absolútnym nevýrazom v tvári, i keď má pekný chlapčenský kukuč. Podobne Castrov Samuel sa ksichtí navýsosť posmešne i záhadne zároveň a ak by sme hľadali práve v jeho postave odhaľovanie istého tajomna, čaká nás iba klišéovitý zádrheľ vo vzťahovom trojuholníku.
Autor si dopomáha v tvorení paranoidnej atmosféry vďačnými pomocníkmi z detského sveta – strach naháňajúcimi maňuškami, alegorizujúcimi vzťah Raúla a Samuela. Raúl v roli outsidera trpí, možno až rodičovsky nepríkladne, príliš ho tvorca necháva vydaného napospas Nicovej a Samuelovej nadvláde. Jeho charakter pokrivkáva, motá sa v halucináciách a diváka to pomaly prestáva baviť. Toledo sa snaží umocňovať desivú atmosféru rýchlejšími prestrihmi či spomalenými zábermi, gradovanie príbehu však zostáva na mŕtvom bode a uväznené v Raúlovej hlave, odkiaľ si ťažkopádne hľadá cestu k divákovi. Veľavravné náznaky a ich slabá explikácia plus vlažný scenár sa nie práve lichotivo podpisujú pod Toledovu prvotinu. A to je na španielsku provenienciu s kvalitnou mysticko-hororovou produkciou žalostne málo.
La senda (Španielsko, 2012, 109 min.)
Réžia: Miguel Ángel Toledo. Hrajú: Gustavo Salmerón, Irene Visedo, Ricardo Tenor, Ariel Castro, Joan Prades