LÍBÁNKY

Všetko by bolo v poriadku keby príbeh nebol tak priamočiaro jednoduchý a predvídateľný. Na začiatku kým je všetko zahmlené je to moment, ktorý udrží divákovu pozornosť, ale v momente, keď je už všetko jasné sa dej zbytočne naťahuje a okrem krásne snímanej prírodnej scenérie kameramanom Martinom Štrbom už niet o čo stáť. Forma jednoznačne dominuje nad obsahom, priam ho úplne pohltila a v pamäti ostanú len pekné snímane obrazy. Zrejme formálna dokonalosť snímky Líbánky priniesla tvorcovi cenu na spomínanom festivale, hoci by si ju zaslúžil kameraman.

Škoda, že téma tajomstva a vyrovnania sa s minulosťou, vsadená do radostnej udalosti v živote človeka, sa tak minula cieľom. Mohla to byť plnokrvná dráma so všetkým čo k tomu patrí, keby si scenárista filmu Petr Jarchovský trochu viac pohral s témou. Tajomnosť dokáže síce do istej miery nahradiť kamera a atmosféra ňou vyvolaná, ale aby sme príbehu aj uverili treba rozhodne viac. Postavy sú ploché, dialógy strnulé, často plytké, hrdinovia sa správajú čudne, prosto neveríme im. V prvej časti filmu ešte ako - tak, ale v druhej už vonkoncom nie. Našťastie, Anna Geislerová, je tak skúsená herečka, že z textu vyťažila maximum a je zároveň jediná, ktorej aspoň z časti uveríme jej obavy a pochybnosti. Ostatní sú len akousi ilustráciou deja, zmietajú sa v ňou, objavia sa odídu a pochybujú. Ťažko čitateľný je najmä mladoženích Stanislav Majer v úlohe Radima i keď musím pripustiť, že chabý text ho ďalej nepustil. O niečo viac šťastia už mal Jiří Černý ako votrelec Jan Benda – tým, že zo začiatku nevieme o čo mu ide má možnosť trochu aj rozohrať svoju nie najlepšie načrtnutú postavu a ku cti mu slúži, že sa snažil zo všetkých síl. Že mu to vždy nevyšlo nie je jeho vina.

Líbánky sú teda ukážkou aj toho, že aj skúsení herci, keď nemajú čo hrať si veľmi so svojou rolou neporadia. Jan Hřebejk v jednom rozhovore povedal, že v Líbánkach kladie otázky a neodpovedá na ne. To by bolo v poriadku, veď väčšina dobrých filmov kladie len otázky a je na divákovi, aby si na ne odpovedal. V tomto prípade sa však poradne potrápi, aby sa z toho vymotal. Jedno mu bude jasné, že minulosť človeka vždy dohoní a bude musieť zaujať nejaký postoj. Aký postoj však zaujať k problému, ktorý bol riešiteľný už pred rokmi, možno hneď vtedy keď sa stal ? Problém sa mi zdá vykonštruovaný, nezmyselný a spochybniteľný. Nebyť náhody a svadby, nikdy by nič nevyšlo na povrch a neznámy votrelec sa do konca života mohol zožierať. Prečo ten človek tak dlho čakal ? To je kardinálna otázka celého príbehu. Natíska sa odpoveď, aby narušil svadbu nádejným novomanželom. Lepšiu odpoveď nemám. A že sa potom všetci tvária a správajú čudne, sa nemožno čudovať.

Hovorí sa, že nemožno vstupovať dva razy do tej iste rieky a Hřebejk sa do pustil tej chyby, že do nej „vstúpi“ už po tretí raz. Prvý raz úspešne, druhý pokus do podobnej vody mu tiež vyšiel, no po tretí raz to bola už celkom iná rieka – kľukatá, s nezvládnuteľnými kaskádami a inými prekážkami. Prebrodil sa cez ňu bez väčších škrabancov, ale nie ako víťaz.


Líbánky (ČR/SR, 2013)
Réžia: Jan Hřebejk. Scenár: Petr Jarchovský. Hrajú: Anna Geislerová, Stanislav Majer, Jiří Černý, Kristýna Fultová, David Máj, Jiří Šesták, Jan Radojčičová