DONŠAJNI

Nefunguje tu ukážka života v meste, ani séria sukničkárskych epizód. Dej sa strašne vlečie po 30 minútach a do záverečných titulkov sa už nerozbieha. Občas sa objavuje spoločenská kritika – športu, kultúry a iných tém. Aj tie sa sem dostali iba náhodne.

Jediná vec, čo nakoniec v stopáži zafunguje, je opera. Očividne sa tu zišli talenty z rôznych divadiel, ktoré podávajú veľmi dobré výkony a za bránami divadla sa podarilo dať dokopy pár funkčných scén a môžete si vypočuť pár árií. Zladenie nácviku, hudby a vzťahov v divadle funguje a najradšej by ste z tohto priestoru neodišli von. Herci majú jasne nadefinované roly, súbor pocitov a solídne scény. A je tu jasný cieľ: nacvičiť predstavenie – zvyšok filmu mimo divadla a viaceré momenty v deji také šťastie nemajú.

Z hereckých výkonov možno pochváliť Martina Hubu. Na druhej strane Jan Hartl sa do role vôbec nehodí a je väčšinou nesympatický. Jeho prejav režiséra miestami urážajúci operu môže štvať jej fanúšikov (vrátane mňa) a hoci sa zapáči neznalcom či odporcom, zmena vnímania bude len ťažko uveriteľná. A ako sukničkár je nevhodný. Ostatné úlohy možno spojiť do spoločného hodnotenia: každé zvučné meno dalo veľký prísľub, no pri tomto scenári sa nedá žmýkať nadpriemerný výkon.

Námet tohto formátu (dedinský/mestský zbor nacvičuje operu) sa dal nakrútiť trojako. Výborne s citom pre jednotlivých hercov. Dobre, keď si nestrážite hranicu medzi operou a lokálnou časťou. A slabučko, prípad Donšajnov, ktorí sa rozpadli režisérovi prakticky po prvej tretine filmu. Pritom je to práve Menzel, ktorý bol horúci kandidát na spracovanie ľudskej komédie z malého mesta. Mohla to byť zaujímavá ľahká komédia, ktorá by do kín prilákala vaše babky, tety i mamy, no v tejto podobe je ich poslať do kina veľmi ťažké.


Donšajni (ČR, 2013, 100 min.)
Réžia: Jiří Menzel