5.0

Filmová recenzia

Through the Never je prelomovým dielom na poli hudobných filmov. Ešte nikdy sme nemali koncertný zážitok takto na dlani v pohodlí kina. Má to však niekoľko háčikov. Či skôr riadnych mäsiarskych hákov.

Metalisti často a radi filozofujú na tému, do akej miery a či vôbec sa má metalová hudba prispôsobovať mainstreamu, reagovať naň, vynucovať si pozornosť a rešpekt. Legenda menom Metallica všetky podobné úvahy s úľubou a pompéznym spôsobom vyhadzuje do vzduchu.

Viac než 30 rokov na scéne, najväčšia metalová, rocková a jedna z najväčších kapiel bez akýchkoľvek podobných prívlastkov. Vypredané štadióny, milióny fanúšikov po celom svete a teraz aj hudobný film vo formáte 3D.

Režisér maďarského pôvodu, ktorý svojho času študoval aj na Slovensku, Nimród Antal spolu s kapelou prišiel so zaujímavým námetom. Natočiť koncert s 3D technikou nestačí, pridáme aj pútavý príbeh mladého fanúšika a jeho tajuplnej misie.

Vychádzať pri tvorbe paralelného príbehu z textu vlastnej skladby môže byť niekedy riadne zradné. Najmä keď sa v jej refréne spieva:

All that is, ever
Ever was, will be, ever
Twisting, turning, through the never

No uznajte, pod týmto sa dá predstaviť skutočne čokoľvek.

Nimród Antal má okrem metalu očividne slabosť pre ľavicový anarchizmus, pouličné nepokoje a bitky s policajnými zložkami. Toto všetko, a bohužiaľ ešte oveľa viac, môžete vidieť vo filme Through The Never aj s efektnými a nákladnými špeciálnymi efektami.

Uprostred psychedelického besnenia sa ocitne mladý muž s výzorom Leonarda DiCapria v Pláži, ktorému niekto odobral polovicu mozgu, zahmlil oči, pootvoril ústa a do scenára napísal jednoduché inštrukcie: „Budeš sa stále čudovať dianiu okolo seba.“.

Samotný koncert je prakticky bezchybný. Výborný playlist, parádny zvuk, tradične energické nasadenie kapely, monumentálne pódium s najrôznejšími vychytávkami a odkazmi na texty jednotlivých skladieb – to všetko funguje až do momentu, kým sa dynamickým strihom nedostaneme opäť do príbehu mladého bedňáka menom Trip (príznačný je aj moment užitia záhadnej tabletky tesne pred štartom jeho misie) v postapokalyptickom svete ľudoprázdneho nočného veľkomesta.

Dobrý pocit z koncertu či festivalu vám môže pokaziť veľké množstvo maličkostí. Zlé počasie, pohár piva rovno do hlavy, hlúpi fanúšikova okolo vás... v tomto prípade sú to prestrihy na drogové blúznenie hlavného hrdinu, spleť nelogických udalostí a úplne nezmyselné vyvrcholenie niečoho, čo sa tvári ako dej.

Ak sa pri sledovaní filmu sústredíte iba na kapelu a ste jej veľký fanúšik, užijete si to. Pri pozornejšom vnímaní si všimnete, že fanúšikovia v hale sa správajú ako filmoví komparzisti a že sa to celé točilo minimálne na dvakrát, keďže sa ľudia v povestnom „snejkpite“ podozrivo menia.

Pri Through The Never si uvedomíte, akým vzácnym zážitkom stále sú obyčajné, živé koncerty. Radšej vidieť slovenských Intrepid (Metallica Revival Band) v zapľuvanom klube, než túto nepodarenú zlátaninu z pohodlia kinosedačiek. Nehovoriac o tom, že aj samotná Metallica nie je v našich končinách až takým „nedostatkovým tovarom“. Autor týchto riadkov ich videl päťkrát, prvý raz v Bratislave pred dvadsiatimi rokmi.

Metallica Through the Never (USA, 2013, 92 min.)
Réžia: Nimród Antal. Scenár: Nimród Antal, Kirk Hammett, James Hetfield, Robert Trujillo, Lars Ulrich. Kamera: Gyula Pados. Hrajú: Lars Ulrich, James Hetfield, Kirk Hammett, Robert Trujillo, Dane DeHaan, Mackenzie Gray