7.0

Filmová recenzia

Dávno sú preč časy, keď sa pojmy ako „ mafiáni“ či „kmotor“ spájali iba s talianskym alebo americkým podsvetím prípadne s presláveným románom Mária Puza Kmotor (v slovenskom preklade známom ako Krstný otec) a jeho filmovým spracovaním. Aj v našom domácom prostredí ( slovenskom i českom) sa udomácnili mafiánske praktiky a „kmotrovia“. Príbeh jedného z nich spracoval spisovateľ Jaroslav Kmenta pod názvom Kmotr Mrázek (vyšiel postupne ako trilógia) a inšpiroval ním vznik českého filmu Příběh Kmotra, ktorý v týchto dňoch uvádza do našich kín spoločnosť Magic Box.

Text obsahuje spoilery

Nakrútil ho český režisér, scenárista a producent Petr Nikolaev (1957) , ktorý na seba upozornil už počas štúdia na FAMU školskými filmami ako Schopen-odveden (1979) či Praga kaput regni (1980), ale aj podmieneným vylúčením. Po absolutóriu odišiel do Francúzska, kde žil skoro deväť rokov. Zo začiatku sa vraj živil ako predavač zmrzliny, lepič plagátov, maliar bytov a opatrovateľ detí. Neskôr režíroval vzdelávacie programy a učil na súkromnej filmovej škole ESRA (1988-1992). Od roku 1992 žije opäť v Prahe. Ako pomocný režisér pracoval na francúzskych filmoch, ktoré sa nakrúcali v Čechách . V roku 1997 debutoval ako režisér adaptáciou literárneho besteselleru Michala Viewegha Báječná léta pod psa o živote českej rodiny v období socializmu..V roku 2004 nakrútil ľúbostnú romancu z väzenia v päťdesiatych rokoch Kousek nebe, kde obsadil do hlavnej ženskej postavy našu Táňu Pauhofovú. Nasledoval kontroverzný prepis románu z čias socializmu ...a bude hůř (2007) a po ňom nakrútil historický film z 13. storočia Jménem krále (2009). Veľkú pozornosť vzbudil jeho veľkofilm Lidice (2011) o osudoch obyvateľov obce, ktorá sa stala symbolom boja proti fašizmu. Často pracuje na televíznych projektoch -tohto roku zaujal napríklad historickým seriálom Cyril a Metod –apoštoli Slovanov. Jeho najnovší filmový opus Príbeh Kmotra je opäť, svojím spôsobom, výlet do histórie, ktorá však presahuje do súčasnosti - dej sa odohráva v rokoch 1987 až 2006.

Sledujeme v ňom Františka Vedrala vo výbornej hereckej kreácii Ondřeja Větchého (postava je inšpirovaná reálnou osobou podnikateľa Františka Mrázka), ktorý sa vypracoval z nenápadného veksláka na bossa českého podsvetia, schopného „ťahať za nitky“ vysokej politiky i biznisu a jeho dlhoročný duel s neústupným policajným vyšetrovateľom Čestmírom Cajthamlom. Ten je v podaní Lukáša Vaculíka aj rozprávačom príbehu.

Dozvedáme sa, že ambiciózny František Vedral (Ondřej Větchý), v súkromí otec dvoch detí, a futbalový nadšenec ,so svojimi dvomi kamarátmi z detstva Standom Tiplom (Jan Vondráček) a Josefom Strnadom (Jiří Dvořák) rozbehol rad nekalých obchodov už za socializmu a vytvoril si patričné finančné a vďaka kontaktom s ŠTB aj bezpečnostné zázemie. Ale megalomanské sny (napríklad dvojposchodová vila v parku ,vlastníctvo futbalového klubu i štadióna ap.) si začal spĺňať až po roku 1989, keď využil na obohatenie sa ošiaľ tzv .kupónovej privatizácie, ale aj možnosť tunelovania bánk a hlavne sa mu podarilo vytvoriť si tajný archív informácii a dôkazov o slabostiach známych osobností českého politického i obchodného sveta, ktorými ich mohol vydierať. Kontakty na najvyšších miestach, včítane tajných služieb, ho robili beztrestným, aj keď sa vedelo, že si objednal niekoľko vrážd „nepohodlných“ ľudí.

Slogan filmu hovorí, že ide o „Veľký príbeh lásky, lásky k peniazom.“ Vedral je presvedčený, že vždy vyhráva silnejší, alebo ten, kto má viac peňazí. Možno aj preto je tak nenásytný a zaskočený, keď zistí, že jeho protihráči – vyšetrovateľ Čestmír Cajthaml (Lukáš Vaculík), podpráporčík Ota (Pavel Nečas) a rotný Bohoušek (Kryštof Hádek) nie sú vo svojej bezmocnosti až tak bezmocní, ako si myslel. Navyše, že zlo vyvoláva zlo a odplata môže prísť z úplne inej strany, než sa nazdával.

V novom českom filme zaznie aj slovenčina. Do úlohy gangstra Farkaša si režisér vybral totiž Andyho Hryca, kým do postavy židovskej novinárky Zuzany, ktorá kedysi očarila Vedrala a neskôr sa mu chce pomstiť, obsadil Evu Vicu Kerekes.

Film je akousi skladačkou datovanou rokmi. Na začiatku napríklad vidíme tridsiatnika Vedrala s manželkou Blankou (Zuzana Čapková) a malými deťmi, v závere už oslavuje promóciu syna-právnika a nechá sa unášať predstavou, že z neho môže byť poslanec a raz hoci aj prezident. Nemá výčitky svedomia . Všetko, čo robil ospravedlňuje tým, že to robil pre rodinu, pre deti, aby mali lepší život ako on. A človeku až prebehnú zimomriavky po chrbte, keď z jeho úst počuje v jednom okamihu zrazu vety o tom, že kam to spejeme, keď sme už vytunelovaní aj ľudsky... Alebo keď vyhlasuje, že treba nastoliť nové pravidlá spoločnosti a dodržiavať ich.

Vyšetrovateľ Cajthaml tiež vyznáva isté pravidlá, ale v závere ich porušuje, lebo účel svätí prostriedky. Vôbec, niektoré pasáže scenára či dialógy trochu šuštia papierom, i keď pripomínajú ľudovú múdrosť, že žiadny strom do neba nevyrastie. Ale diváka to asi nebude vzrušovať. Lebo i keď opakovaný motív futbalového štadióna, ako istého symbolu, naznačuje hru dobra a zla, chtiac-nechtiac si uvedomíme, že v tomto prípade nemožno hovoriť, veď je to len film... Inšpirácia skutočnosťou je príliš zrejmá

V propagačných materiáloch sa píše, že postava vyšetrovateľa „ má byť holdom policajtom, ktorí nestratili vieru vo víťazstvo spravodlivosti“. Lenže divák po zhliadnutí filmu začne pochybovať o spravodlivosti ako takej. Zdá sa totiž, že tento pojem patrí skôr do sveta rozprávok. V realite sa napriek všetkým snahám, vyhláseniam a donkichotským pokusom darí skôr korupcii, podvodom a násiliu. No a „kmotrovia“ v najrôznejšej podobe prežívajú a tešia sa beztrestnosti. Čiže – príbeh pokračuje. Je to kruté a depresívne, ešteže nádej vraj zomiera posledná...

Příběh Kmotra (ČR, 2013, 99 min.)
Réžia: Petr Nikolaev. Námet: kniha Jaroslava Kmenta Kmotr Mrázek. Scenár: Petr Nikolaev, Miroslav Oščatka. Hrajú: Ondřej Vetchý, Lukáš Vaculík, Andrej Hryc, Filip Kaňkovský, Jiří Vymětal, Jan Vondráček, Eva Vica Kerekes, Kryštof Hádek