JUSTIN: MALÝ VEĽKÝ RYTIER |
JUSTIN: MALÝ VEĽKÝ RYTIER |
Na poriadny animák už čakáme dlhý čas. Vtáčí úlet neoslnil, Turbo bol fajn, ale nemusel zaujať baby, Fašírky 2 boli akčné, farebné, ale príbeh sa vliekol. Teraz prichádza španielska produkcia o chrabrom chlapcovi, ktorý sa chce stať skutočným rytierom, hoci sú v jeho kráľovstve zakázaní.
Justin je syn najlepšieho právnika a sám by sa mal vydať na študijnú púť, no radšej si číta príbehy o rytieroch a svojom dedovi, ktorý udatne bojoval. Lenže túžba odísť od otca za dobrodružstvom silnie a jedného dňa sa Justin rozhodne. Po krátkom dvorení u lady Lary berie jej ponožku a konzultácii s tetou vyráža. Po ceste sa v hostinci dozvie od schizofrenického kúzelníka smer a v kláštore získava tréning v boji i mysle. Bude ho potrebovať – lebo vyhnaní rytieri sa chcú vrátiť a zmocniť trónu, po krajine oslobodzujú väzňov a v Justinovom rode je stále otvorený účet.
Keď je film v civile (väčšinu času), budete prekvapení, ako dobre čerpá z kraja Andalúzie, dom Justina a jeho otca patrí do južanskej krajiny. Narážky na právnikov sa síce vyčerpajú, ale prídu iné – regrutment armády z väzňov je fajn nápad, aj slečna Vydriduchová (dcéra chlapíka, čo vymyslel peniaze). Hostinec, v ktorom sa objaví šikovná Talia, nemá rozprávkové postavy, a pôsobí uveriteľne.
Potom začne hrdina putovať, naberať hodiny tréningu (musí, veď je študent), film sa zastaví a čo je horšie, stratí švung. Už-už sa zdá, že sa preklopíme do poriadnej akcie, no stále nič. Po polovici filmu je jasné, že nikam smerovať nebude. Čaká nás ďalšia tréningová sekvencia, nasleduje medziscéna a na súperov stále nedôjde. Finále zaberá slabých 15 minút, je to vlastne jedna bitka. Kvôli tomu náš hrdina celý čas trénoval? A čo je smutné, Justin má celkom dobré dialógy, ale niekedy je ich už príliš veľa a dospeláci si ich neužijú, keď sa im nudia ratolesti na vedľajších sedadlách (ako aj pri mojom videní, keď dievčatko naľavo chcelo odísť po 35 minútach a chlapec napravo po hodine).
Striedavé tempo, menej akcie, veľa rečí a bizarných postáv. Schizofrenický čarodejník je dosť mimo a deju slúži asi na dvoch miestach. Ale scenár mu venoval viac ako 10 minút stopáže. Sluha, ktorý sa chce stať rytierom tiež, no ide mu len o prachy, zaberá ešte väčší pľac, ale aspoň sa prehupne do jasnej postavy, ktorá slúži raz na zábavu, inokedy trošku pohne dej. Škoda je rytierov na opačnej strane – vyhnanci, ktorí sa chcú vrátiť, to bol výborný nápad, s ktorými mohli scenáristi pracovať, ale traja pôsobia len ako klauni a líder je charizmatický, no veľa priestoru nedostane. A Justinovi pomocníci (tiež trio) fungujú tak na dve tretiny – chrabrý a múdry sa sem hodia, tretí je do počtu a silí humor.
Keď som sa pozrel šiesty raz na hodinky, povedal som si, že je to škoda, lebo Justin je lepší ako Vtáčí úlet, má oveľa lepšie postavy a pár ideí. Vizuál je vyslovene pekný a farebná paleta výborne vyznieva (občas mi pripomenul niektoré kvalitné videohry). Súboje sú fajn, občasné zastavenie kamery poteší, dialógy chcú byť aktuálne (jazykovedcov zopár ráz trafí šľak) a sem-tam prepáčite aj inšpiráciu z Na vlásku, Ako si vycvičiť draka či iných filmov. Len tento film má málo vlastného zaujímavého. Príde na koniec a deti si oddýchnu, že podarilo sa. Ale chýbať im budú silné postavičky či iné momenty.
Chválim slovenský dabing, lebo kope postáv pekne zvýrazní ich charakter, občas zaujme 3D efekt a návšteva kina sa určite oplatí skôr ako pri iných filmoch. Ale film má možno užšiu vekovú skupinu: cca od 6 do 11 rokov, mladší sa budú nudiť a starším už toľko nedá.
Justin and the Knights of Valor (Španielsko, 2013, 90 min.)
Réžia: Manuel Sicilia.