VEĽKÉ PRETEKY |
VEĽKÉ PRETEKY |
Komédia francúzskeho režiséra Laurenta Tuela Veľké preteky, je príbehom nadšeného fanúšika cyklistiky Francoisa Nouela, ktorému sa čiastočne splní sen už v momente, keď je vybraný do tímu sprevádzajúceho na preteky súčasného šampióna Tour de France Toniho Agnella a dostane šancu zúčastniť sa aktuálneho ročníka tohto legendárneho závodu. Smoliar Francois sa hneď v úvode filmu dostáva do šlamastiky v dôsledku zamlčanej pravdy. Fatálnu hádku s manželkou a synom nasleduje vyhodenie z tímu kvôli nešťastne paradoxnému znepriateleniu si svojho idola. Toniho úspech v súťaži je ohrozený, Francois mu nedopatrením zničí amulet, ktorý zosobňuje všetko šampiónovo sebavedomie.
To je len začiatok nepríjemností, ktoré mu Francois počas pretekov spôsobí. Po tom ako Francois vyhorí vo všetkých smeroch, ocitá sa v rozpoložení, keď nemá čo stratiť a príjme výzvu stať sa jedným z pretekárov. Spočiatku je jeho účasť opileckým žartíkom, postupne však (nie len) pre Francoisa naberá na váhe, dokonca sa „nechtiac“ stáva Toniho rivalom. Obe postavy na preteky nahliadajú z rôznych uhlov, zatiaľ čo Toni sa zubami nechtami snaží vyhrať, skromného Francoisa teší už fakt, že preteká po boku legiend cyklistiky prekonávajúc vlastné limity. Francoisov odvážny čin sa stáva tŕňom v oku mnohých neprajníkov a hlavný hrdina čelí najväčšej výzve života, ktorá preverí jeho hodnoty a charakter.
Veľké preteky operujú s výrazným kontrastom, vytvárajú dva protiklady- nadšený amatér a profesionálny športovec. Filmu sa darí vtipným a sviežim spôsobom preniknúť do problematiky vrcholového športu, ciele dosahuje prirodzene, bez nátlaku svižným tempom a uvoľneným humorom. Film je vo svojej podstate klasickou komédiou pracujúcou s formálnymi žánrovými postupmi a zároveň rozvíja divácky veľmi atraktívny motív cesty za úspechom.
Zdanlivo nevýrazný až nemotorný, no v zásade veľmi sympatický a morálne čistý hlavný predstaviteľ sa zmobilizovaním všetkých síl dostáva z „nuly“ za horizont vlastných možností. Francois obchádza výmole na ceste, aj keď občas spadne, opráši sa a pokračuje, od cieľa upustí len v momente, keď si uvedomí, čo je v jeho živote najdôležitejšie a dosahuje zmierenie nie len so sebou, ale aj s okolím. Postava doluje zo seba maximum, no tvorcom sa darí odhadnúť mieru, na rozdiel od obdobne zameranej komerčnej (zväčša hollywoodskej) produkcie filmov o hrdinoch- „škaredých káčatkách premieňajúcich sa na labute“. Zostáva triezvo pri zemi v rámci logických väzieb a bez zbytočného emocionálneho nátlaku.
Žánrové zaradenie ku komédii dovoľuje istú mieru nadsázky- zaručený zdroj humoru. Film pracuje s miernou karikatúrou charakterov, v konečnom dôsledku pôsobia postavy vierohodne, až na manželku hlavného hrdinu, ktorej konanie sa vymyká logike a žiadalo by si väčšmi prehĺbiť. Dokonca i antagonisti vytvárajúci tlak „zvonku“ dostávajú komplexný rozmer prehĺbením motivácií (na pravdu sa nahliada z viacerých uhlov, v konečnom dôsledku aj Francoisov najväčší nepriateľ Tonino je humanista, ktorý ctí pravú podstatu športu).
Načrtnuté vzťahy sú dostatočné na to, aby sme na základe nich akceptovali vývoj deja so štandardnou naráciou, bez vytvárania zbytočných odbočiek sleduje preteky, od ich začiatku až po koniec. Francois sa nedopatrením dostáva ku sláve, získava si fanúšikov, s ktorými sa priamoúmerne nabaľujú neprajníci podhadzujúci mu do cesty množstvo lepkavých peripetií, smolných zápletiek brániacich hrdinovi dosiahnuť „nevinný“ cieľ a odbicyklovať Tour de France svojho života.
Scénam nechýba napätie a ani zdravá dávka akčnosti. Režisér využíva refrénovite sa opakujúcu anekdotu s prekračovaním cieľovej čiary, sympatie diváka si získava nie len hlavný hrdina, dôverčivý a naivne úprimný, ale aj svojsky milá dánska rodinka, ktorá sa rozhodne Francoisa sprevádzať po tom, čo ich favorit z pretekov nečakane vypadne. Okrem vzťahu s „urazenou“ manželkou, ktorá nie a nie podporiť manžela (zodvihnúť telefón?!) v dosiahnutí dávneho sna (v príbehu je zdôraznené, že Francois žije pre bicyklovanie a preto sa nemožno ubrániť pocitu, že manželkine reakcie sú nevierohodne irelevantné) je dôležitým pre rozvoj deja aj vzťah so stroskotaným manažérom Rémim, ktorý vytuší potenciál zárobku vo Francoisovom mediálnom úspechu a rozhodne sa, postarať o jeho, ale i svoje„zastrešenie“, čo do filmu vnáša sériu vtipných situácii parodujúcich pôsobenie médií aj komerčný mrak vznášajúci sa nad pretekmi.
Pred Francoisom sa odkrýva pravá podstata športu, na jeho osobu sa valia intrigy a stáva sa obeťou svojho naivizmu. Film kritizuje nekalé praktiky športového „biznisu“ a príbehom o zanietencovi, ktorý nejazdí pre úspech, ani pre to, aby porazil súperov, ale jednoducho pre radosť, vyzdvihuje a pripomína pravú podstatu športu. Možno smutne skonštatovať, že romantická radosť z jazdy je len mýtom, pre pretekárov sa dávno rozplynula v marketingovej bubline, pod tlakom zodpovednosti voči sponzorom a desiatkam ľudí stojacich za nimi. Pretekár je hnaný do cieľa najmä strachom z prehry, o to väčší náskok má Francois, ktorý možno šliape päť kôl pozadu, no s radostným vetrom v chrbte.
La grande boucle (Francúzsko, 2013, 98 min.)
Réžia: Laurent Tuel. Scenár: Romain Protat, Lyes Belaïdouni, Yohan Levy. Hrajú: Clovis Cornillac, Bouli Lanners, Ary Abittan, Bruno Lochet