6.0

Filmová recenzia

Najnovší film z prostredia druhej svetovej vojny nás prekvapivo nevedie na známe miesta. Zabudnite na konflikt v Európe, Afrike alebo Pacifiku, skúste si spomenúť, aké boje sa odohrali v juhovýchodnej Ázii. Skôr ako Japonci zasadili prekvapivý úder v Pearl Harbor a začali naplno odolávať americkému tlaku v Tichomorí, sa odohrala čínsko-japonská vojna. Jej súčasťou sa stala aj britská jednotka, ktorá bojovala v Singapure a po jeho páde sa musela vzdať Japoncom. Eric Lomax s partiou sa pustili do stavby železnice v Burme, snažili sa opraviť rádio, aby počuli správy z domova i zo sveta a najmä živili nádej na prežitie. No keď ich Japonci odhalili, prišlo peklo...

A vnútri vojakov hnije aj v roku 1980. Na anglickom vidieku či škótskom pobreží žijú dodnes, hoci sa stretávajú raz za mesiac na pive, trauma pretrváva a budí ich zo snov či letargie všedných dní. Lomax sa zahľadí počas jednej cesty do krásnej ženy (lebo vlaky sú prirodzene jeho život), no je iba otázkou času, kedy sa jeho trauma prelomí a rozhodne sa aj po rokoch konať.

Ak ste videli ukážku, tušíte, kam sa má dej uberať. Sledovanie prvých dvoch tretín filmu bude pre vás azda dlhšie ako pre neznalcov, ktorí sa objavia v sále v snahe vidieť melodrámu či silný film z druhej svetovej. Koľaje osudu sa snažia skĺbiť oba žánre do jedného celku a celkom sa im to darí. Paradoxne, aj muži i ženy budú musieť pristúpiť k výsledku s určitým kompromisom, ani jednej cieľovej skupine sa nebudú pozerať Koľaje osudu príliš ľahko.

Diváčky, ktoré si prídu pre silný citový príbeh ženy, ktorá za 20 rokov pracovného života videla svoje a teraz sa zaľúbila do muža s vojnovým zranením na duši, budú prvú polovicu so zadržaným dychom sledovať, ako sa derie na povrch to, čo Lomaxa trápi. Je to pomalá, ťažko vytvárateľná story, ktorá dá veľmi rýchlo zbohom idylicky vytvorenej romanci z prvých minút filmu. Akoby prvý výlet pominul a nastala iba sivá realita bežných týždňov života umocnená clivým počasím Edinburghu. Do tohto prostredia sa postupne vnára temná história stará viac ako tri dekády. Vypláva na povrch, žiada si riešenie a Lomax jej už nedokáže uniknúť. A Patti mu nevie pomôcť.

Muži si prídu najmä pre druhú svetovú. Prvé spomienky sú ešte akceptovateľné, utrpenie nenechá na seba čakať a berie podobu dusnej brutality. Na plátne ani nemusí tiecť krv a odohrať sa najväčšia prestrelka, aby sa ľudská krutosť drala na povrch a vytvárala hlbočizné rany osudu. Niekoľkokrát odsúvané prekvapenie, čo sa v Barme stalo, si nechávajú autori až do poslednej tretiny.

No fakt je, že obe cieľové skupiny sa predierajú dlhými minútami melodrámy v súčasnom Edinburghu alebo Ázii a čakajú, čo sa konečne stane. V zásade sú iba dve možnosti riešenia situácie a je otázne, ktorú zvolí Lomax (i autori filmu). Celý čas sme svedkami hlavných tém ako veľkého utrpenia alebo celoživotného trápenia, prípadne možného odpustenia. A dlho nevieme, ktorá možnosť nakoniec zvíťazí. To je pozitívum filmu – no lepší strih a skrátenie o 20 minút by mu bolo tiež plus.

V priebehu 116 minút sa totiž udeje menej ako by ste čakali a znalci ukážok v podstate čakajú iba na poslednú tretinu. Cesta k nej pekne využíva formu flashbackov, režisér vás drží v strehu, a často chýba väčšia dramatickosť. Hudba by mohla byť výraznejšia, aj jednotlivé momenty histórie či prenikanie do minulosti. Melodráma si berie daň: pomalé tempo, kde vynikajú pohľady do kamery i do prázdna a vy si prajete skok na ďalšiu scénu.

Asi je to kreatívny zámer, aby ste trpeli spolu s hlavným hrdinom a tvorcovia vám nechcú dať tento príbeh len v ľahkej podobe. Vďaka Colinovi Firthovi je osud Erica Lomaxa uveriteľný i jeho mladšia podobizeň (Jeremy Irvine) je veľmi dobre zahraný. Stellan Skarsgard, Nicole Kidman alebo Hiroyuki Sanada dostali nečakane menšie roly, ako by ste čakali, preto je ich ťažšie posúdiť.

Koľaje osudu nie sú ľahko pozerateľné a je fajn vidieť, že si k nám našli cestu z festivalu v Toronte za šesť mesiacov. Solídny príbeh z druhej svetovej ukáže silu ženy stáť pri mužovi, spôsob vysporiadania sa s osudom aj po 35 rokoch. Nie sú to zanedbateľné témy – a hoci by mu sadla väčšia dynamika, film ju obetoval v prospech fináloveho vyznenia vnútra hrdinu. O to lepšie vyznie jeho záver.

The Railway Man (Austrália / UK, 2013, 116 min.)
Réžia: Jonathan Teplitzky. Scenár: Frank Cottrell Boyce, Andy Paterson. Hrajú: Nicole Kidman, Stellan Skarsgård, Colin Firth