10

Filmová recenzia

Dokumentárny film režiséra Patrika Lančariča Hrana- 4 filmy o Marekovi Brezovskom, je nie len výpoveďou o mimoriadne nadanej a komplikovanej osobnosti hudobníka Mareka Brezovského, ktorý tvoril na Slovensku v 80. a začiatkom 90. rokov, ale je komplexným obrazom celej generácie, skupiny umelcov, ktorí boli bezprostrednou súčasťou Marekovho sveta.

Vo filme vystupujú, okrem Marekovej najbližšej rodiny, jeho dve životné lásky, predovšetkým jeho spolužiaci a priatelia- významné osobnosti súčasnej slovenskej umeleckej scény, hudobníci - Oskar Rózsa, Peter Šesták, Ivana Pristašová, Roman Andor, Marek Minárik, Michal Kresťanko, Whisky, Martin Valihora, sestra Mirka Brezovská, výtvarníci, fotografka Milota Havránková, architekt Igor Marko, a iní.

Vo svojich výpovediach sa zhodujú v názore, že Brezovského tvorivý potenciál a neustála potreba realizácie predbiehali štandardy „obyčajného“ talentu, akým sami disponovali. Marekova fascinujúca energia, neutíchajúca chuť napredovať, skúšať, nasávať a tvoriť nedovoľuje jeho okoliu zabudnúť, priatelia a rodina skladajú klobúk, spomínajú na umelca, syna, priateľa, na jeho samotu, vyčítajú si zlyhanie, že ani napriek láske a podpore, nedokázali Marekovi pomôcť z drogovej závislosti, ktorá sa mu napokon stala osudnou. Filmu sa úspešné darí sumarizovať umelcov život, analyzuje ho, ponúka rôzne pohľady a východiská, ktoré sa logicky prepoja v otáznik, svietiaci nad jeho rozorvanou osobnosťou.

Dokument je rozdelený do štyroch kapitol, postupne odkrývajúcich všetky prvky, ktoré mali dopad na formovanie Brezovského osobnosti. Najväčšie životné sklamania, radosti, úspechy, predstavuje jeho tvorbu od pôsobenia na konzervatóriu (už tu sa vymedzuje ako pokrokový a výrazne napredujúci umelec), cez bratislavský underground 80. rokov, v ktorom sa pohyboval spolu so spomínanými hudobníkmi až po život v poprevratovom, samostatnom Slovensku.

Rodina a priatelia odhaľujú nie len Brezovského, ale i svoju vlastnú krehkosť a beznádej. Aj napriek smútku, film úspešne obchádza pátos, je ľudský a autentický vo všetkých ohľadoch. Autori filmu prinášajú široký záber, komplexný obraz o osobnosti dopĺňajú informáciami o jeho vymedzení sa voči politicko-spoločenským pomerom (konkrétne Mečiarova vláda a nacionalizmus rozmáhajúci sa po rozdelení Československa).

„Jeho život bol neustály happening. Mal potrebu všetko vyskúšať, chcel všetko hneď...“
Milota Havránková

Marek Brezovský žil a umieral túžbou obsiahnuť celý svet, so všetkými chuťami, vôňami, pohľadmi, bozkami, ale aj sklamaniami, nenaplnenými snami, uhasenými túžbami a vyhorenými pláňami, videl za horizont, precítil to, voči čomu boli obyčajní smrteľníci imúnni. Všetky vstrebané extrakty života sa v istom okamihu stali priťažkým bremenom na mladých chlapčenských pleciach, hudba sveta napokon ustúpila tichu a tme.

Umelec tu však zanechal obrovský kus seba, celý život odovzdane komponoval a tvoril hudbu, ktorá je komplexom jeho pocitov, právd, smútkov, radostí, názorov, celým jeho svetom, ktorý neustále premieľal a hral, nasával a musel prevteliť do abstraktného tela nôt. Svet sa pod jeho rukami stal umením, z chaosu vznikala melodicky expresívna extáza, v hudbe je obnažená tvár mladého a talentovaného hudobníka Mareka Brezovského, ktorého zradila vlastná senzualita a láska k životu.

Z filmu a jednotlivých výpovedí cítiť, že jeho osobnosť svietila intenzitou bytia, neustála chuť napĺňať emócie, zmyslová neukojenosť a mladícka dravosť, ale najmä potreba a nevyhnutnosť tvoriť, filtrovať celý svet cez klavír, cez hudbu, ktorá je tak neuchopiteľná a zároveň v nej absolútne konkrétne vidieť obrysy Marekovho vnútra, ale aj spoločnosti. Rodina a priatelia z jeho tvorby čítajú emócie, zožieraní naliehavosťou výčitiek, sa aj po dvadsiatich rokoch snažia nájsť odpovede, indície, vo svojom smútku nenachádzajú ospravedlnenia ani zmierenie. Lovia v spomienkach, v hudbe, sami v sebe, film je akýmsi „albumom“ osôb, ktoré v živote mladého umelca znamenali najviac. Vo výsledku vytvárajú komplexný obraz jeho zložitej osobnosti, tvorby.

Autori dokumentu sú úspešní vo voľbe respondentov. Film rozdelením na štyri časti: hudba, láska, rodina a samota, prelínaním výpovedí vyskladá mozaiku, účinkujúci sa dopĺňajú, strihová skladba podporuje atmosféru jednotlivých kapitol (napríklad kapitola Hudba sa vyznačuje dynamikou, mladíckym drajvom, humorom, ale i trpkosťou a smútkom, ktorý pretrváva v Marekových blízkych, ich nezmieriteľnosť so smrťou, ktorej nedokázali zabrániť) prehlbujúc tak presnosť a komplexnosť obrazu Mareka Brezovského, ktorého tvorbu definuje to, kým bol. Básnickou bodkou za umelcovým životom je krátky animovaný film, nastoľuje zmierenie, katarziu.

„Marek Brezovský bol ako kométa, hoci na krátko, ale o to intenzívnejšie, rozžiaril náš život.“

Krátky životný príbeh zhmotňuje neutíchajúcu chuť byť, vidieť, milovať, nasávať a konfrontovať sa so svetom skrz tvorbu, ktorej Marek Brezovský venoval takmer každú voľnú chvíľu. Tvorcom sa podaril humanistický ponor do spustošených citov a to z dokumentárneho „profilu osobnosti“, robí skutočné umelecké dielo.

Na Mareka Brezovského sa nepatrí zabudnúť, buďme hrdí na to, že je súčasťou našej kultúry. Jeho osobnosť ožíva v hudbe a film Hrana- 4 filmy o Marekovi Brezovskom je krásnou poctou umelcovi, jeho priateľom a rodine, všetkým, ktorí majú silu spomínať, aj na úkor neutíšiteľnej bolesti.

Réžia: Patrik Lančarič. Scenár: Patrik Lančarič, Maroš Šlapeta, Matej Beneš. Kamera: Peter Kelíšek. Strih: Maroš Šlapeta, Matej Beneš. Zvuk: Ján Ravasz. Hudba: Marek Brezovský. Animácia: Patrik Pašš ml., Peter Budinský. Účinkujú: Marek Brezovský, Ali Brezovský, Vlasta Brezovská, Mirka Brezovská, Oskar Rózsa, Marek Minárik, Martin Valihora, Whisky, Braňo Špaček, Ivana Pristašová, Peter Šesták, Patrik Krebs, Roman Andor, Bibira, Milota Havránková, Igor Marko a Katarína Tóthová.