NEKONEČNÁ LÁSKA |
NEKONEČNÁ LÁSKA |
Blíži sa máj, lásky čas a to znamená, že popri rysujúcich sa blockbustroch príde do kina aj pár filmov pre ženské publikum. V USA mala Nekonečná láska premiéru na Valentína, ostala skôr nepovšimnutá – ale to neznamená, že nemá čo ponúknuť jarným rande párikom. Je to remake filmu z roku 1981, čo sa sčasti odráža na spracovaní: základná línia je staršia, nových filmových prvkov veľa nečakajte.
Nekonečná láska rozpráva dej o láske, ktorá v pamäti často väzí najdlhšie – tej prvej. Máte sotva 17, hormóny vami burcujú a na strednej škole kukáte po spolužiačke, ktorú asi všetci chcú. Ale nemáte na výber. David a Jade nedávno úspešne zmaturovali a čakajú ich najlepšie prázdniny života. Roky na seba táto dvojica nenarazila, a teraz je všetko inak. Ona je múdra, krásna, rodičia v nej vidia dokonalú doktorku. On sa životom skôr pretĺka a na ďalšie roky si pripravil snáď iba prácu v tatkovej autodielni. Presne tieto prázdniny sa stane to neočakávane: preskočí iskra, začína romanca, no skôr ako príde prvý deň v univerzitnom mestečku budú musieť obaja vzdorovať veľkým životným prekážkam.
Uvedomili si to asi aj scenáristi a pochopili, že v druhej polovici by sa diváci mohli začať nudiť alebo by zaspali, a tak preradili na podstatne vyšší a dramatickejší stupeň. V praxi to znamená oveľa viac náhod, nové motivácie postáv i vytvorenie záporáka, aby tej krásnej láske nemusel dakto priať. Dráma sa stupňuje v nečakaných bodoch: nehoda, požiar, odhaľovanie minulosti. Akoby všetko krásne a čisté museli scenáristi zrazu zhatiť a stavili všetko na jednu kartu: takmer dokonalé zničenie hrdinu. Lenže zatiaľ čo tá prvá polovica bola hladko spracovaná, tá kopa náhod, snaha šokovať či prevrátiť romancu naruby je príliš okatá a uberá filmu pôvodné čaro.
Nekonečná láska je teda filmom dvoch polovíc: prvá milá, príjemná, dobre zrežírovaná. V momente, keď má nastať konflikt, už toľko nefunguje. Pripomína najslabšie adaptácie Nicholasa Sparksa (najmä Štastlivca spred dvoch rokov, čo prišiel tiež koncom apríla), kde nutné náhody musia všetko meniť. A prídu aj typické klišé, ktoré už čakáte kvôli kopiacim sa patáliam.
Ale malé plus si odnášajú relatívne neopozeraní herci. Alex Pettyfer sa doteraz vyžíval skôr v zlých roličkách, ale romantického automechanika hrá celkom sympaticky. Gabriella Wilde je dobrá najmä v prvej polovici, no dramatické momenty tak dobre nezvláda. Najlepšie obstoja starší matadori ako Bruce Greenwood či Robert Patrick a v castingu je fajn vidieť aj Joely Richardson v úlohe mamy.
Aprílové romantiky sú väčšinou stávky na istotu, najmä tie podľa knižnej predlohy. Nekonečná láska nie je výnimkou. Bez ohľadu na to, či prišla z roka 1981 alebo ju renovovali scenáristi v roku 2014, v tomto filmovom podaní je to dobrý žánrový štandard na daždivý jarný večer. Poslúži, poteší, pánov možno trošku bude iritovať, ale prežijú to. Dá sa vidieť, tínendžeri môžu pritátať jeden-dva body, lebo ideály o prvej láske sa im budú sledovať ľahšie ako tým, čo musia strážiť rodinný rozpočet. Občas platí, že strednému prúdu treba dať šancu. Toto je ten prípad. Shana Feste totiž netočí slabé filmy.
Endless Love (USA, 2014, 104 min.)
Réžia: Shana Feste. Scenár: Shana Feste, Joshua Safran. Hrajú: Gabriella Wilde, Alex Pettyfer, Bruce Greenwood