|
HANY |
HANY |
Nový český film Hany zaujal hlavne spôsobom, akým ho tvorcovia natočili. Na jeden záber – zdanlivo, tvoria ho totiž zábery tri, trikovo pospájané a jeden epilóg. Snažia sa tak vyjadriť vnímanie hrdinov – niekoľkých mladých, ktorým sa čas prelieva medzi prsty neschopní ho ovládnuť. Názov je skratkou pôvodného návrhu: Bez kázně a hany.
Podobne môže pôsobiť aj scenár filmu bez výraznejšieho príbehu. Ocitáme sa od úvodných minút na vyprázdnenej mestskej ulici, kde sa v jednej z kaviarní začína autorské čítanie. Okolo podniku sa potom sústreďuje niekoľko postáv predstavujúcich súčasné spoločenské stereotypy. Ich poznávacím znakom je, že sa akosi nevedia počúvať. A že pre diváka bude mimoriadne ťažké ich vnímať. Ak to však prijme, vtiahne ho jedinečný absurdný zážitok.
Ten na seba upozornil už pri práci na kriminálke Mesto tieňov a následne víťazstvom ceny Slnko v sieti za Bebjakovu drámu Marhuľový ostrov. Poetické vykreslenie temných plzenských uličiek a niekoľkých jej bludných svetiel je v Hany nosným prvkom úzkostnej atmosféry. Kritizovať tak možno na prvý pohľad víťazstvo formy nad obsah a bude to možno trochu nespravodlivé.
|
|
Základnou túžbou pri výrobe filmu bola totiž snaha o generačnú výpoveď: „ Je to môj pohľad na mladých a zacyklených napriek tomu, že majú nekonečné možnosti. Aj keď majú mnohé nápady a ambície, tak ich nájdeme aj tak v bare, ako diskutujú o stokrát povedanom a strácajú čas,“ vyjadril sa Samir , ktorého tiež zasiahla ekonomická kríza a globalizáciou – filmové umenie študoval v Londýne, kde v roku 2011 zažil nepokoje organizované cez sociálne siete. Kľúčovým heslom jeho debutu je tiež rebélia / dekadencia – čo naznačí už odkaz na markýza de Sade.
Spoločenská satira je tu prehnaná až na úroveň Mechanického pomaranča – hlavný hrdina stvárnený skvelým Jiřím Kocmanom patrí práve do rovnakej skupiny nepredvídateľných hajzlíkov ako Burgessov Alex - násilník obutý do kanád s maniackým úsmevom a drogami v batohu. Ostatné postavy Jiřího búrliváctvo rešpektujú, respektíve obdivujú – slepo priťahovaní skôr silnou osobnosťou, než obsahom jeho myšlienok.
Akoby sa nám film snažil naznačiť, že generáciu dnešnej mládeže tvoria pseudoumelci, revolucionári a amorálni diskofily – že ústrednou chorobou súčasného prežívania je porucha pozornosti a z prežívania sa stáva riadený chaos. Preto nás núti sledovať v jednom zábere zmes nelogických dialógov, v ktorých sú občas nenápadne vsunuté hlbšie významy. Jeho najväčšou chybou je práve ľahostajnosť súvisiaca so slepou vierou, že divák bude ochotný pristúpiť na tento experiment. Rezignovať je pritom také ľahké – kto hru neprijme, môže z premietania odísť po niekoľkých minútach rovno do hospody, aby si pri pive ponadával na vyššie umenie.
|
|
Minimálne jedno klišé českých filmov – slovenskú vedľajšiu postavu s neveľkou inteligenciou si však Hany neodpustili. Divák správne predpokladá, že sleduje predohru k poslednej tretine, kde sa nálada opileckého večierku rozbije. To, ako zlom prijme, bude zrejme jeho výsledným dojmom. Stačí si porovnať Hany so silným filmom predchádzajúcej generácie mladých a to Ondříčkovými Samotármi. Jeho hrdinovia sa tiež zmätene potácali životom, no namiesto napätia zažívali nadľahčené historky okorenené českým tradične suchým humorom.
Oceniť film Hany bude tak pre mnohých náročné, nemožno ho však neobdivovať. Za odvahu rozvíriť stojate vody regionálnej filmovej tvorby nápaditosťou a originálnym konceptom. Český film získal v Samirovi silného nováčika.
Hany (ČR, 2014)
Réžia: Michal Samir. Scenár: Michal Samir. Hrajú: Jiří Kocman, Hana Vagnerová, Tereza Vitů, Ondrěj Malý, Pavla Tomicová, Jitka Schneiderová, Michal Sieczkowski
