|
IDA |
IDA |
V povojnovom Poľsku mladá adeptka na mníšku Anna čaká na zloženie sľubov Bohu. Než by sa tak stalo, matka predstavená jej nariadi návštevu odcudzenej tety Wandy. To jej neodvratne zmení život, keďže Anna sa dozvedá skutočnosť, že židovských rodičov jej zavraždili počas vojny a tiež pravé meno: Ida. Dve príbuzné sa rozhodnú objasniť tragické okolnosti z minulosti a vypravia sa na cestu po spustnutej krajine.
Detektívna dráma Ida je dielom poľského režiséra Pawla Pawlikovského, ktorý v štrnástich rokoch emigroval kvôli strachu z komunistického režimu, aby sa neskôr usadil v Anglicku. Tam ho preslávili hlavne filmové dokumenty, z ktorých najznámejšie sú Cesty s Dostojevskim sledujúce osudy posledného pozostalého po slávnom ruskom spisovateľovi. Aj Pawlikovského novinka pôsobí ako letargická road movie, zároveň je však návratom do rodnej zeme a k vlastným koreňom, ktoré sú tiež poškvrnené vojnou – jeho stará mama totiž zahynula v Osvienčime. Ida ponúka nezabudnuteľnú atmosféru, za ktorú bola ocenená aj na filmových festivaloch v Toronte a Londýne.
Zatiaľ, čo mladá mníška je sympatická idealizmom a nepoškvrnenou vierou v morálku a ľudskú čistotu, osobne ma zaujala skôr charizmatická teta stvárnená herečkou Agatou Kuleszovou. Príbeh nám len stručne načrtne komunistickú minulosť jej postavy – kedysi bola žalobkyňou prezývanou Červená Wanda, ktorá poslala na smrť mnohých nacistických zločincov. Potom už len znudená alkoholička. Dojemný stret dvoch príbuzných z dvoch rozdielnych svetov – katolíckeho a stalinistického naruší príchod atraktívneho saxofonistu.
|
|
Akoby sa vo filme metaforicky odohrávali moderné poľské dejiny podobne ako v Kieslowského Dvojakom živote Veroniky. Práve mladý hudobník možno stelesňuje vplyv západného rozvoja na krajinu. Jeho záľuba v americkom jazze je mnohoznačná. Tak ako vizuálne stvárnenie deja.
Vo vojne umrela tretina poľskej populácie a film sa s touto skutočnosťou vyrovnáva vyľudnenými obrazmi zasneženého vidieka. Upozorňujem však, že Ida nie je vojnovým filmom. História je vpísaná do každého jeho záberu, je hmlou obklopujúcou potulky hlavných hrdiniek. Ida nie je ani vyslovene deprimujúcim filmom – niektoré situácie vyvolajú aspoň chápavý úsmev. A obávať sa nemusíte ani nudy – jej stopáž netradične na artovky nepresiahne hodinu a pol. Pawlikovský síce zväčša natáčal statické zábery, tie vás však pohltia dostatočne.
|
|
Čiernobiela optika vďaka kameramanovi Lukaszovi Zalovi pôsobivo pracuje s priestorom, ktorý je neustále prítomný v obraze. Či už nekonečné, prázdne nebo alebo studené miestnosti kostola a socialistických bytov. Na rozdiel od iných dobových snímok interiéry nepôsobia naaranžovane, ale príjemne uveriteľne a minimalisticky. Hudba sa ozve málokedy, ticho dotvára detailné portréty spoločnosti a trojice jednotlivcov v nej.
Ida je vskutku básňou, ktorú si možno vychutnať ako kvalitné víno. Každý záber v sebe skrýva vlastný vesmír myšlienok a dojmov, hľadí na očiach a na duši. Meditácia o minulosti, ktorú si možno vychutnať len odozvdaním sa prítomnému okamihu.
Ida (Poľsko/Dánsko, 2013, 80 min.)
Réźia: Paweł Pawlikowski. Scenár: Paweł Pawlikowski, Rebecca Lenkiewicz. Hrajú: Agata Kulesza, Agata Trzebuchowska, Dawid Ogrodnik
