6.0

Filmová recenzia

Pravá láska je mrcha. Za tento výrok by som hlasoval aj o tretej ráno po rozpačitom prebudení. A Mia Hall je na tom ešte horšie a o svoju lásku bude musieť bojovať inak. Je to atypické dievča milujúce hru na violonchello, prežilo viac ako rok a pol vzťahu s rockerom Adamom a teraz sa hlási na jedinečnú školu Julliard, čo bude znamenať azda nutnosť sťahovať sa na opačný koniec Štátov, ale môže to stáť za to. V ten osudný piatok jej mal prísť dopis o prijatí a jeden z posledných dní so svojou rodinou si chcela užiť naplno. Stačí jedna autonehoda (už v prvej štvrťhodine filmu) a prichádza nová dilema.

Zostať či to na tomto svete zabaliť? Nie každý má túto možnosť, ale Mia Hall ju dostala. Potáca sa po nemocnici v ľahkom oblečení medzi oddeleniami, operačnými sálami a trúchliacimi známymi. Nikto ju nevidí: je to len jej duša či podobizeň a nevládne telo leží v posteli. Ale má voľbu: vybrať si, či bojovať prestane alebo sa do tohto sveta vráti?

Lenže toto je životný moment, kedy je ideálne zrekapitulovať si veľkú časť života a my sme svedkami nelineárneho rozprávania, ktoré skáče medzi aktuálnym dianím v nemocnici a poslednými dvomi rokmi života pred nehodou. Roztrieštený príbeh sa sústredí na úlomky vzťahu s Adamom, my ho teraz zliepame dokopy a zisťujeme, ako sa spoznali, dospeli k prvej puse, milovaniu, hádke i silvestrovskej oslave. Je to tá prvá veľká láska (ktorá príde zásadne v nesprávnom veku) a možno je nehodou dobrou príležitosťou na jej posúdenie. Oplatí sa k nej vrátiť? A akú hodnotu môže mať ešte štúdium či rodina?

Nie sú to ľahké otázky. Zostaň so mnou je film rozdelený na dve línie: zaujímavé resumé vzťahu a tie momenty rozhodovania v nemocnici. Paradoxne z tých dvoch víťazí to, čo sme už videli veľa ráz: rekonštrukcia mládežníckej lásky. Nemá tie najoriginálnejšie scény, v tých svojich je uveriteľná. Rýchlo pochopíme, že sa k sebe dostávajú dva hudbu milujúce typy, hoci ona dáva prednosť klasike a on skáče na rockovom pódiu. Hudba ich spája i rozdeľuje. A v tomto smere je výborné počúvať celý soundtrack, ktorý dostal nielen Bachove a Beethoveenove melódie, ale aj peknú prehliadku rocku a aj klavírne sóla či jemný soundtrack Heitora Pereiru, ten vyslovene iba dolaďuje celkové aranžmá. Kto miluje klasiku, užije si napríklad celú prvú štvrťhodinu vrátane nehody či Miin nácvik.

Fázy vzťahu, ktorými prechádzajú, i jednotlivé dni, sú predstierané pomaly. Film sa neženie, hoci paradoxne by divák chcel vedieť odpoveď na otázku čo najskôr. Druhá línia s Miou v nemocnici trvá dlho a nemá také silné či atmosférické scény. Je to priestor pre herecké sólo Chloe Grace Moretz a tá sa snaží zaujať v dileme naplno. V intervale 20-25 minút prichádzajú nové body do jej rozhodovania, či už uvedomením si zo spomienok alebo aktuálnych udalostí. No vnútorný rozpor je ťažšie uveriteľný – ako by scenáristi i režisér nedokázali vydolovať ešte silnejšie emócie a strhnúť nás na jednu či druhú stranu misky váh. Mia síce váha, no drží sa skôr v strede a my diváci by sme sa oveľa radšej nakláňali a každých 15 minút tipovali iný koniec vplyvom okolností. Silné momenty prídu, ale mohli by udrieť ešte ráznejšie, ako absolútna pecka do očí, kedy by sme padli ako hrdinka. Dilema síce funguje, ale na plné prežitie by sme potrebovali viac ako iba jednu sestričku opakujúcu slová či deda s monológom.

Pritom Zostaň so mnou má viaceré dialógy napísané výborne, uveriteľne. Plynie pomaly, ale to je zámer. Herci sú dobrí aj vo vedľajších úlohách. Možno je to silnou konkurenciou z minulosti, stále sa mi tu vynárajú Na vine sú hviezdy či staršie Mesto anjelov...

Ako romantické kino Zostaň so mnou funguje, retrospektíva vzťahu je dobrá a prejde si všetkým. Ako dramatické trochu menej. Ale počúvajúc kotúľajúce sa slzy či smrkanie do vreckoviek na premiére aj ja uznávam, že (najmä) na ženskú cieľovku film zapôsobí. Dámy, pripočítajte bod-dva a choďte na to.

If I Stay (USA, 2014, 107 min.)
Réžia: R.J. Cutler. Scenár: Shauna Cross. Hrajú: Chloë Grace Moretz, Mireille Enos, Jamie Blackley