|
FREE RANGE/ BALADA O PRIJATÍ SVETA |
FREE RANGE/ BALADA O PRIJATÍ SVETA |
„Ako môže niekto s takýmito myšlienkami žiť?“
Susanna
Tvorba estónskeho režiséra Veika Õunpuua sa neobjavuje v našich zemepisných šírkach po prvý krát, za svoj dlhometrážny debut Jesenné piesne získal radu ocenení, okrem iného aj cenu v kategórii najlepší režisér na IFF Bratislava v roku 2007. V najnovšom diele Free Range/ Balada o hľadaní sveta zobrazuje krížovú cestu mladého, talentovaného spisovateľa Freda, ktorý nechce od života nič, len priestor na voľný rast a to bez toho, aby bol nútený podriadiť sa spoločensým pravidlám. Tie si ho však chtiac-nechtiac nájdu keď sa dozvie, že bude otcom.
Õunpuus skúma, či sa dá čeliť zodpovednosti a pri tom si zachovať nezávislosť a status „vykorenenosti“, o ktorý Fred zubami nechtami usiluje. Jeho boj je zobrazený ironicky, Fred má potenciál žiť komfortne, svokor sa snaží, aby Fred dospel ku kariérnemu naplneniu, je ochotný mladej rodine poskytnúť finančnú pomoc. Fred všetko neguje, „nasiera“ svojich mentorov (vrátane mimoriadne benevolentného nadriadeného), aj napriek tomu, že si to nezasluhuje, dostáva nespočetné množstvo šancí, čím režisér graduje komiku príbehu a zároveň skúša, do kedy sme ochotní Frankovi tolerovať jeho programovú provokáciu.
Zväčša dlhé, statické zábery gradujú mĺkve napätie medzi postavami, mäkký obraz je ladený do šedých odtieňov, tá matne zastiera obzor Fredovho sveta žijúceho na hrane svojich síl, skúša, pokiaľ až môže negovaním zájsť. Svoj hnev prenáša na okolie, ktoré mu ho paradoxne vracia snahou pomôcť. Frank predovšetkým skúša, dokedy to vydrží sám so sebou.
Free Range sa odohráva v akomsi retro „bezčasí“, priznaním „súčasnosti“ je azda len replika jednej z figúrok príbehu, šovinistického robotníka, ktorý sa vyjadrí na margo amerického prezidenta Obamu.
Film má veľmi osobitú, jemnú poetiku, nachádzajúc krásu hoci i na smetisku ľudských snov, zvnútorňuje rany hlavného hrdinu. Vo Fredových žilách koluje smútok i apatia, ktoré sa bijú s nadšením a láskou k životu, z čoho vychádza ústredný konflikt príbehu.
|
|
Free Range/Balada o prijatí sveta je film s výrazným názorom, režisér je presvedčivý, jeho presné a rozporuplné charaktery svojím konaním dehonestujú autorov vyhranený pohľad na svet. Fred je cynický provokatér, jeho konanie však nie je samoúčelné, je smutnou deklaráciou toho, aký prázdny je konvenciami a pravidlami spútaný „normálny“ život. Fred nevie čo by chcel, no presne vie, čomu sa za každú cenu musí vyhnúť. Zúfalo volá po slobode, snaží sa „skĺbiť“ so svetom a zachovať si pri tom tvár, šťastie, no pre jeho zaťatú vieru v to, že život je niečím viac, ako len povrchným odsýpaním monotónnych dní, zamotáva sa do vlastných strát, strhávajúc so sebou lavínu: priateľku, nenarodené dieťa, snaživého svokra, všetkých, ktorí sa mu postavia do cesty. Fred je romantickým hrdinom, sklamaným trpiteľom, presvedčený nenávidieť a spochybňovať všetko štandardné, všetko zväzujúce. Jeho pesimizmus však vyviera z presvedčenia, že svet je schopný dokázať viac, ako každodenne prisýpať prach bezvýznamnosti a živiť tak horu ľudskej mizérie.
Frankova tvorba, z ktorej sa vo filme niekoľko krát cituje stojí za pozornosť, režisér metaforizuje údel hlavného hrdinu, v mnohom vysvetľuje Frankov smútok, jeho zádumčivú vieru v bezvýchodiskovosť dní, ktorých rotácia sa, aj napriek snahe vymknúť sa štandardom, dostane vždy do jediného platného bodu aplikovateľného na všetky články spoločnosti: ak chceš jesť, musíš pracovať, ak chceš pracovať, musíš sa podvoliť systému. To však pre Franka znamená zánik ideálov, neviera vo svet je fatálna, svoju nenávisť dáva pocítiť všetkým. Frank deštruuje vieru v lásku v tak krehkom momente, ako je očakávanie nového života, neváži si nič, osud mu doslova hádže príležitosti do náručia, no on sa programovo vyhýba darom a zostáva verný svojmu žiaľu.
|
|
Otec, žijúci v „počestnej“ skromnosti, živiac sa „veršami“, je predstaviteľom starej generácie hippie. Voľbou nepohodlnej slobody tvorí alternatívu a ostré opozitum k dobre situovanej rodine Fredovej priateľky. Otec pôsobiaci ako looser, dovidí možno omnoho ďalej, ako uhladená rodina žijúca v blahobyte strednej triedy. Postavička bonvivána vtipne glosuje systémovú linku, ktorá je v spoločnosti vnímaná ako jediný platný spôsob „dôstojného“ prežitia:
„Keď si sa narodil, cestou z krčmy som našiel bundu. Bolo to znamenie. Obliekol som si ju a šiel domov. Potom som sa zamestnal a štyri roky som sa staral o rodinu. Dokázal som to na štyri roky. Splatil som dlh svetu.“
Režisér sa nesnaží ponúknuť návody na to, ktorú cestu zvoliť, nepresviedča nás o správnosti, či nesprávnosti, jeho pohľad na hľadanie samého seba v ružových kríkoch je smutno smiešnym narážaním na mantinely. Cynizmus miestami kruto zamrazí a odhalí sa existenciálna ťažoba, ktorá hrdinov filmu tlačí rozhodnúť sa a podriadiť často „dobrovoľne“ proti svojej vôli.
Free Range / Ballaad maailma heakskiitmisest (Estónsko, 2013, 104 min.)
Réžia: Veiko Õunpuu. Hrajú: Lauri Lagle, Jaanika Arum, Laura Peterson, Peeter Volkonski
