ANJELI |
ANJELI |
Jedna z mála ukážok, ktorá na mňa pri inom filme jednoznačne zabrala už na prvé pozretie. Dunivá hudba, šikovné prestrihy, dynamická kamera, bohaté obsadenie. A náčrt z traileru začne účinkovať hneď v prvých minútach. Časť atmosférických záberov sa derie na vás okamžite, na Nuseláku stoja štyri postavy, ktoré ešte nikto nevidí. Ako titul napovedá, sú to anjeli. Diváci poučení z Neba nad Berlínom či Mestom anjelov začínajú uvažovať, ako sa sem dostali, ako sa pohybujú, či majú podobnú misiu ako ich nemeckí či americkí kolegovia. Lebo zrejme sa sem nezniesli na jeden deň iba z plezíru.
Rázom začneme spoznávať postavy. Manželský pár Mária a Karel, ktorých vzťah dávno prevalcoval stereotyp všedných dní. Zdeněk so svojou mamou – on je zdevastovaný z rozpadnutého manželstva, ona sa modlí nad kartami anjelov za jeho záchranu. Filip, ktorý prebral ženu s dvomi deťmi kamošovi z detstva. Ester, ktorá len pred tromi týždňami prišla o manžela a učí sa v autoškole, aby sa mohla posadiť za volant manželovho auta.
Napríklad fungovanie anjelov. Zabudnite na popisy z Wendersovho filmu či amerického remaku. Tu anjeli existujú, väčšinou ich ľudia nevidia (ale občas áno!), nie je jasné či dokážu ovplyvňovať situácie v budúcnosti (ale párkrát sa o to pokusia) a nedozvieme sa ani ich jednotlivé rozdiely. Sú vekové, traja muži a jedna žena (najmladšia), ale nie je vysvetlené, kto má koľko rokov či akú funkciu. To je škoda.
V nadväznosti na anjelské pôsobenie budete rozjímať po filme aj nad samotnou myšlienkou a úlohou štvorice. Do pevne nalinkovaného osudu (daného kým, keď je známy vopred?) občas zasiahnu, ale je náročné sledovať výsledok. Tým pádom je otázna ich úloha – znamená to, že sú všade navôkol a len občas nám majú vypomôcť? Sú tu stále alebo iba v určitých momentoch? A je zhoda okolností, že sú štyria a ovplyvňujú viaceré osoby naraz, nebodaj napomáhajú kríženiu osudov počas jedného dňa? To sú všetko otázky, čo sa mi vynorili počas sledovania. ALE... nie je to vysvetlené. A aj to je škoda.
Atmosféra filmu je osobitá, miestami magická v civilnom prostredí českej metropoly. Praha dýcha na diváka a on vidí, že všetky osudy postáv sú vlastne smutné. Vyprahnutý vzťah, rozbité manželstvo, smrť partnera, nepriateľstvo, odcudzenie. V tomto smere je umenie podať priebeh ľahším spôsobom, kde sa síce nedá smiať, ale aspoň občas sa usmejete. Ľahkosť pri toľkom životnom údele je nečakaná.
Netreba zabúdať ani na všetky technické a formálne finesy z ukážky. Hudba je výborná v celej dĺžke a varíruje svoj motív. Strih je dobrý a film dobre ubieha. Kamerové oblety sa konajú celých 97 minút. Zábery na hodiny či jednotlivé detaily (vždy električka 7). A veľmi šikovné spracovanie flashbackov na obyčajných dverách či ultrazvuku dodáva filmu osobité vyznenie.
Casting odviedol prácu na výbornú. V anjelskej štvorici sa presadzujú najmä páni a v civile hrá dobre Bolek Polívka (podstatne lepší výkon ako Dědictví 2), Zuzany (Bydžovská i Kronerová) sú výborné a na čele je u mňa Klára Melíšková, ktorej postava aspoň na chvíľu prinesie aj troška smiechu.
Anjeli nemajú hlboký príbeh, ale dostali zaujímavú atmosféru. Veľa nevysvetľujú, viac sa pýtajú. Sú tu veľmi dobrí herci a útržky diania v peknom spracovaní. Len celý film prejde okolo ako neviditeľný anjel – bol tu, možno nám vnukol myšlienku i zasiahol, ale nebudeme si to pamätať, lebo žijeme ďalej.
Andělé (ČR, 2014, 90 min.)
Réžia: Alice Nellis. Scenár: Alice Nellis, Michal Viewegh. Hrajú: Marián Labuda, Vojtěch Dyk, Vladimír Javorský, Eliška Křenková, Bolek Polívka, Zuzana Bydžovská