6.0

Filmová recenzia

Za prvé tri minúty dávam filmu 9/10. Neskutočný nástup. Intro ako z videohry. Perfektný pretek v zamrznutých uliciach, kde uniká chlapík pred ľadovým nepriateľom. Rúti sa ozlomkrky, je tu skvelo využitý efekt ľadu ako zbrane, ktorá mení všetko okolie pod rúškom chladu a všetko je zrazu krehké a rozbitné. Neskutočný náboj venovaný súboju vrcholí v scéne dobývania sa do domu. Pripočítajte si dynamickú kameru, dunivú hudbu, peknú animáciu. Pamätný štart ešte pred úvodným titulkom.

Je škoda, že Snehová kráľovná si podobné tempo, kvantum nápadov, napätie, akcie i trošku humoru neudrží po celý čas. Dospelým by to určite vyhovovalo a ani deti by sa nenudili, hoci by to bol nápor na ich pozornosť. Všetko musí zvoľniť a po zvyšných 70 minút je Snehová kráľovná iná a nie lepšia.

Príbeh o dvoch súrodencoch, ktorých chce vládkyňa ľadu dolapiť, lebo sú potomkami majstra, čo robil zrkadlá a tie sú pre ňu nebezpečné, lebo by dokázali odhaliť jej pravú tvár. Kay a Gerda ostali pritom v sirotinci a nepredstavujú veľké trable, no kráľovná sa ich chce zmocniť. Posiela trolla Orma, aby sa na potomka majstra Vegarda pozrel a priniesol ho. Orm v sirotinci nájde dokonca oboch a keď povolá mocnú silu, Kay sa stráca vo víchre, ale Orma, Gerdu a jej fretku Lutu čaká dlhá cesta...

Keď sa trio vydá na cestu, film sa rozdelí na dve línie. Vždy, keď nám ukáže Snehovú kráľovnú ako trápi Kaya a ten mrzne pod jej mocou, je stále výborný. No problém príde vtedy, keď sa objaví druhá náhradná línia, ktorá začne mixovať neskutočne epizódy. Áno, sú variabilné, prinášajú nové elementy či hrdinov, ale s ľadovou vládkyňou nemajú spoločné vôbec nič a iba vypĺňajú stopáž.

Máme tu výlet do botanického skleníka a kvetinového sadu, kde je zlá panička s naštvaným brečtanom (áno, je to taký podliak, že útočí na opýtanie). Je tu pekná cesta nad jazerom trollov, do ktorého sa neradno pozrieť (tento element ešte funguje aj s históriou trollov). Čaká nás stretnutie so zvláštnym kráľom, ktorého po smrti manželky bojujú deti s ním a delia všetko na polovicu vrátane nábytku či porcelánových súprav. Sú tu piráti, ktorých troška štve, že im zamrzli moria kvôli Snehovej kráľovnej, tak lúpia aspoň na ľade a dúfajú v lepšie zajtrajšky. A potom je tu starena, ktorá žije v stane a neváha dať hrdinom soba na cestu, lebo ľadový zámok je už blízko.

Je fajn, že každých 10 minút sa nám striedajú prostredia, nové postavy. V skutočnosti zdržujú iba od hlavného cieľu – doraziť do ľadového zámku. Svedčí to aj o hĺbke spracovania predlohy či útlej možnosti adaptácie. Celá línia so Snehovou kráľovnou by vydala asi na 35 minút, ak sa máme dostať na dvojnásobok, musíme improvizovať. Stále platí, že pokiaľ film staví na akčné scény, naháňačky či trochu napätia, upúta i pobaví. Keď zastane a kecá o údele kráľa a jeho detí, je to takmer nuda.

Prídu na to i samotné detváky. Keď sa rúti Orm ňufákom dolu svahom, deťúrence vedľa mňa výskajú od radosti. Keď naháňa Gerdu a Lutu brečtan, ani nedýchajú. Ale keď iba žvatlajú piráti či starena, už sa nesústredia. Nemožno sa im čudovať – a oni sú najlepší barometer.

Ruská produkcia nešetrila, čo je vidieť na kvalite animácie, hudby i množstva nápadov. Ale púštala uzdu fantázie aj zbytočne pri všetkých epizódach. Vizuálne ide o sľubný film, ktorý napríklad ľadový zámok spracoval aj lepšie ako vlaňajšie Ľadové kráľovstvo.

A s ním sa bude Snehová kráľovná často porovnávať. Je iná, nie lepšia. Nechýba jej veľa, detským divákom sa bude páčiť. Slovenský dabing je fajn, okolo sviatkov to bude dobrá voľba. Silná šestka.

Snezhnaya koroleva (Rusko, 2012, 80 min.)
Réžia: Vladlen Barbe, Maksim Sveshnikov.