|
FOTOGRAF |
FOTOGRAF |
Do akej miery je príbeh filmu Fotograf o extravagantnom českom umelcovi Janovi Saudkovi biografickým a koľko fiktívnych motívov do scenára režisérka Irena Pavlásková a Jan Saudek vložili, zostáva pre bežného diváka malým tajomstvom. Avšak isté paralely s umelcovým kontroverzným životom, ktorý bez ostychu pred verejnosťou obnažuje vo všetkej svojej škandalóznej kráse, sú jasné na prvý pohľad.
RECENZIA OBSAHUJE AJ ANALÝZU PRÍBEHU
Špekulatívnu hru na pravdu a lož podnecuje hneď úvodný obraz filmu, kde sa v dialógu s hlavným predstaviteľom Karlom Rodenom, samotný Saudek “odosobní” od diela slovami: “Ľudia nechcú poznať pravdu, chcú fikciu… Budeme si viac vymýšľať…”. Každopádne, akokoľvek verne sa filmové médium snaží reagovať na svet okolo seba, na javy a situácie, ktoré sa stali, stále zostáva v polohe fikcie, ktorá mu je pohodlnejšia. Tvorcovia filmu Fotograf sa neupínajú na realitu prísne, nechali si voľný priestor na jej pretváranie a najplodnejšie roky umelca zobrazili v hranom filme, štartujúc prakticky v okamihu, keď sa Jan Saudek stretne s osudovou ženou svojoho života, Libušou (Sárou).
|
|
Situácie, ktorými je táto odplata “vykonaná” sú štandardné, neprekvapivé, čiara medzi dobrom a zlom je jasne naznačená. Libuša uzatvára treticu zlomených žien (mladá milenka a manželka), ktoré excentrického umelca milovali a nedokázali sa zmieriť s jeho životným štýlom. Okrem základnej príbehovej premisy tvorenej vývojom vzťahu Saudka a Libuše (v ktorom dochádza k výraznému zvratu a spomínanému nepresvedčivému zlomu charakteru) Saudek dostáva príučku, ktorú si (až tak) nezaslúžil, sa film sústredí na zobrazenie umelca pri tvorbe, ktorá plynule prechádza do sexuálnych orgií.
Vo filme dominuje prostredie fotografovho ateliéru, je prakticky uzavretý v jednej izbe, kde sa cyklicky opakujú výjavy zo Saudkovho “bežného” života. Tieto obrazy sú nadužívané, pôsobia klaustrofobicky a dej sa odľahčí paradoxne tým, že dôjde k zásadnému konfliktu medzi Libušou a Janom, v poslednej tretine filmu.
Je ťažké s postavami sympatizovať, či úplne sa naladiť na ich vlnovú dĺžku. To nie je spôsobené ich extravaganciou, je to výsledok nepresvedčivej fabuly s umelo pôsobiacimi zvratmi často primárne slúžiacimi na pobavenie, či odľahčenie deja. Ako príklad uvediem “zadržanie” Saudka dvomi robustnými mníškami a jeho oplzlé prejavy, ktoré svojím prvoplánovým a jednoduchým humorom cielene mieria dole a ešte nižšie…
|
|
Za najväčšiu doménu filmu možno považovať výkon Karla Rodena, jeho autentické a invenčné herectvo strháva pozornosť a domnievam sa, že pre viacerých bude jedným z hlavných dôvodov, prečo ochotne počkať až do (predvídateľného) konca. Roden nepôsobí ako “imitátor” Jana Saudka, je kreatívny, dokonale pozná svoj charakter a postavu cielene spoluvytvára.
V kontexte s fotografovou tvorbou zaznejú vo filme myšlienky typu: priemernosť nikoho nerozčuľuje, preto má Saudek toľko neprajníkov. Nie sú len obranou Saudkovho diela pred kritikmi, ale nepriamo podsúvajú hodnotiaci kľúč i svojmu divákovi. No akokoľvek presvedčivo by tvorcovia argumentovali, film nefunguje tak dobre, ako Saudkove fotografie…
Fotograf (ČR, 2015, 133 min.)
Réžia: Irena Pavlásková. Scenár: Irena Pavlásková, Jan Saudek. Hrajú: Karel Roden, Marie Málková, Vilma Cibulková, Václav Neužil a ďalší
