KÓD ENIGMY |
KÓD ENIGMY |
Príbeh filmu Kód Enigmy je adaptáciou knihy anglického matematika a spisovateľa Andrewa Hodgesa. Film objasňuje udalosti, ktoré napomohli k skráteniu druhej svetovej vojny a v druhom rade k vynájdeniu predchodcu počítača. Film vychádza z reálnych udalostí, čo v mnohom podtrháva jeho výpovednú silu, dáva mu váhu odhliadnuc od toho, do akej miery sa skutočnosti pridŕža. Anglický vedec Alan Turing a jeho tím pracuje na rozlúštení nacistického šifrovacieho kódu, vďaka čomu sa neskôr anglickej armáde a jej spojencom podarilo odvrátiť množstvo útokov a zachrániť milióny ľudí.
Naratívna štruktúra je premyslená, skladá tri vrstvy príbehu, retrospektívy v retrospektívach. Tvorcovia formálne komplikovaným spôsobom dopĺňajú tému príbehu. Film prináša pohľad na sexuálnu diskrimináciu v Anglicku počas druhej svetovej vojny, zobrazuje zhubnú silu nepochopenia a slepú nedôveru, s akou sa k ľuďom s akoukoľvek odchýlkou spoločnosť správa (v prípade hlavného hrdinu je to aj nadpriemerná inteligencia a uzavretosť, ktorou sa spoločensky odpisuje). Stredobodom je výnimočný človek, ktorého ani obrovské zásluhy neušetrili diskriminácie a predsudkov.
K divákovi je film ohľaduplný, nebombarduje ho vedecko-technickými poučkami, vyhýba sa prílišnému politizovaniu, na vysvetľovanie zložitých vojenských konfliktov, či stratégií nie je priestor. Príbeh sa sústredí predovšetkým na Alana Turinga, zobrazuje ho ako zvláštneho, trochu nepríjemného “správňáka” zanieteného pre ušľachtilú vec. Alan Turing je predovšetkým nešťastný muž, pre svoju sexuálnu orientáciu a nadpriemernú inteligenciu musí neustále bojovať s okolím, s nadriadenými, ale i sám so svojím nesmrteľným smútkom.
Prekážky sú nastavené, Alan sa tvrdohlavo a s odhodlaním púšťa do zdanlivo neprekonateľnej misie, na ceste sa postupne učí prekonať nie len svoje profesionálne, ale aj osobnostné limity, nachádza priateľov a pochopenie. V príbehu prevažuje emocionalita, z histórie predsa vieme, že kód enigmy bol rozlúštený. Filmu ide o to ukázať, za akých podmienok sa to Alanovi Turingovi podarilo, čo všetko musel obetovať a v konečnom dôsledku zobrazuje nevďačnosť spoločnosti, akúsi tichú pomstu za to, že jeden človek rozhodoval o tisícoch životov, určoval, kto bude zachránený a komu sa jeho milosť vyhne…
Film všetko nezrozumiteľné vkusne zjednodušuje, vytvára balík dešifrovateľný priemerne inteligentným divákom, ktorý sa nestráca v balaste predimenzovaných dialógov, ani prílišnom sentimentalizme. Emócie sa dostavia bez zbytočného nátlaku, logicky vyplynú z konfliktu a vzťahov, vďaka sympatickým hrdinom. V záverečnej štvrtine filmu však cítiť mierne neprirodzený tlak, autori zdôraznia paralelu medzi hrdinovou nešťastnou láskou, ktorú si kompenzuje strojom, počítačom. Táto pointa je zbytočne zavádzajúca a v mnohom nepresná, tlačí na pílu v zmysle: za všetkým hľadaj lásku. Práca s motívom: vedec zamilovaný do svojho výtvoru, do takto nastaveného príbehu jednoducho nezapadá.
Alan Turing je príkladom toho, ako môžu kruté predsudky rozdupať krehkú ľudskosť. Jeho prípad potvrdzuje paradox, že zadosťučinenie a vďaka sa dostavia len zriedkakedy, alebo vo chvíli, keď už človek o nič také nestojí… keď chce len pokojný rešpekt toho, kým skutočne je a ticho trpieť vo svojej samote. Alan Turing bol za svoju bezodplatnú službu navyše potrestaný. Kód Enigmy je formálne štandardne zvládnutým filmom a bez výraznejšieho presadzovania umeleckých tendencií sa sústredí na silu príbehu, ktorý stojí za to spoznať.
The Imitation Game (UK/USA, 2014, 114 min.)
Réžia: Morten Tyldum. Scenár: Andrew Hodges, Graham Moore. Hrajú: Benedict Cumberbatch, Keira Knightley, Matthew Goode