|
SAMA NOCOU TMOU |
SAMA NOCOU TMOU |
Sama nocou tmou stojí na výraznom štýle mladej iránskej scenáristky a režisérsky. Ana Lily Amirpour natočila dlhometrážny hraný debut podľa vlastného komixu. Film je zmesou rôznych chutí, prevažuje krv a kokaín, s ktorými zápasí “hrdinka bez minulosti”. Mladá upírka sa rozhodne vziať spravodlivosť v Skazenom meste do vlastných rúk. Zločin a násilie majú obyvatelia vrastené hlboko do kostí, nik nie je bez viny a je len otázkou času, kto bude jej ďalšou obeťou. Dievčaťu sa vymkne svet z rúk v momente, keď sa zamiluje.
|
|
Vychádzajúca iránska star má chytľavo rockerský “postoj”, ten je však stále skôr pózou ako názorom. Sama nocou tmou je odvážnym filmom, snaží sa konverzovať s divácky obľúbenými žánrami, no nepracuje s ich konvenciami obzvlášť zaujímavo, skôr ich komponuje do nudne zdĺhavého deja, v ktorom nedochádza k výraznejším výkyvom. Divák sa jednoducho nudí a po čase sa preje aj atmosférou. Náplasť na oku v podobe vizuálnych stimulov začne po nejakom čase škriabať, rovnako “hudobné” vsuvky sa stávajú opakujúcimi a potvrdzujú tak svoju samoúčelnosť.
Amirpour treba uznať veľkú dávku odvahy, no jej upírsky príbeh nemá iskru. Dej-nedej je “sprievodným podujatím” štylistických maniérov režisérky. Keď už musí dôjsť k porovnaniu s upírmi Jimma Jarmuscha (Len milenci prežijú), nech. Jarmuschov príbeh má intelektuálny presah a s divákom dokáže viesť zaujímavý, vtipný dialóg. Amirpour sa všemožne snaží zaujať pozornosť a dokázať nám, že jej svet je neznesiteľne sexi, rovnako cool ako ona sama… Je zaujímavé, ako jej vyprázdnený, no pôsobivý obal hltá Hollywood. Trafila do čierneho, čo ju vyhadzuje z klubu nezávislých amerických punkáčov Lynch, Jarmusch, ktorí sú jej ikonami. Stáva sa z nej exotická popstar a ja dúfam, že ďalším filmom dokáže, že sme jej krivdili.
|
|
Kameňom úrazu je neschopnosť chytiť myšlienku a pomenovať ju. Film je o ničom a snaží sa presvedčiť nás, že o “tom” vie a má to na háku. No v tomto prípade to jednoducho nefunguje, aj keď by sa divák akokoľvek snažil, postupne ho ubije. Zo všetkých očakávaní zostáva len pocit prázdnoty a zbytočnosti…
Sama nocou tmou je postmodernou skladačkou, vizuálne podmanivý čiernobiely obraz pripomína kultové komixovky Sin City, na ktoré priamo odkazuje i “Skazeným mestom”, v ktorom sa príbeh odohráva. Temnote tu podlieha každý, ani hlavná hrdinka, ktorá berie “spravodlivosť” do vlastných rúk nekoná v mene “vyšších hodnôt”, akoby len zabíjala samotu. Armipour produkuje atmosféru takmer z ničoho, no film postráda napätie, nie sme ochotní báť sa o jej hrdinov. Na druhej strane je zaujímavé ako pracuje s konvenciou hororového žánru, neparoduje ho, z jej výsmechu však nepríjemne mrazí.
Na to, aby nám, inak sympatické postavy prenikli pod kožu museli by konať. Oni skôr pózujú v dokonalých obrazových kompozíciách a presúvajú sa zo scény do scény. Invenčnosť spočíva vo výraze autorského rukopisu. Malá rada pre túto iránsku cinefilku by znela: podriaď svoje vášne kvalitnému scenáru a bude z toho nespochybniteľne skvelé kino.
A Girl Walks Home Alone at Night (USA, 2014, 99 min.)
Réžia: Ana Lily Amirpour. Scenár: Ana Lily Amirpour. Hrajú: Sheila Vand, Arash Marandi, Marshall Manesh, Mozhan Marnò, Dominic Rains, Rome Shadanloo
