7.0

Filmová recenzia

Ak je v našich kinách jeden žáner, kde môžu zasvietiť českí susedia, je to bábkový film. Snaživí autori sa pokúšajú vrátiť jeho slávu a osloviť dnešné publikum. Nemajú to jednoduché, lebo skombinovať dobrý scenár, animáciu i celkový tón sa nedarí každému.

Titulný hrdina žije spokojne, no jedného dňa mu sen ukáže tajomný dom, kde má nájsť niečo, čo mu chýba. Sám netuší, čo by to malo byť, no vydá sa na ďalekú cestu. Najprv navštívi Prázdnu hlavu, aby mu poradila lokalitu hľadaného domčeka, no najprv potrebuje dúšok vody z jazerného ostrova. Malý pán plní úlohy, dostáva sa vpred na svojej misii, kde nechýba nebezpečenstvo napätie, noví pomocníci i nepriatelia. Svet je veľký, nástrah je veľa, ale keď sa už vydal na púť, chce ju dokončiť...

Malý pán je interesantný celok, ale zároveň jeden z tých, ktoré je lepšie analyzovať po videní ako iba sledovať v kine. Je to film, kde sa vám po prvých 20 minútach vynárajú otázky, na ktoré sa sústredíte v recenzii, keď ho budete popisovať divákom. Nie je to ľahký celok, kde by som jednoznačne zavelil: choďte do kina ako pri prvej či tretej časti Fimfárum.

Má tri línie, ktoré si žiadajú pozornosť i detailnejšie rozpitvanie. Prvým je príbeh, ktorý ako v typickej videohernej adventúre vedie hrdinu z bodu A do bodu B, k postavám 1-2-3 a zberu kľúčových predmetov X, Y, Z. Súčasne má aj nadstavbu v podobe poetického úvodu, na ktorý sa ťažšie naladíte – paradoxne vám obyčajné putovanie pripadá lepšie ako rozjímanie nad životom. Ale nebojte sa, vráti sa, adventúra sa mieša s objavovaním seba samého v ďalších dvoch tretinách. Je dobré upozorniť divákov, že sa nekoná iba obyčajné dobrodružstvo, ale aj sonda do mysle Malého pána: vhodne umiestnená, no deti ju nemusia chápať a rodičia ju musia dopovedať. Ešteže viaceré vedľajšie postavy, kladné i záporné, v epizódnych roličkách odľahčia základnú púť: najmä Pavel Liška je výborný.

Druhou líniou je svet a celková atmosféra. Nemožno mu uprieť originalitu, rozličné nápady ukázané priamo i cez inotaje však vyvolávajú otázky. Ako vlastne žije Malý pán? Prečo je sám v lese? Sú tu konvenčné zákony fungovania a zrazu mágia či magická voda. Je celkom možné, že ak by sme mali na tieto otázky odpovede na začiatku filmu, veľká časť deja by stratila kúzlo – takto ich objavujeme postupne. Samotný svet sa vďaka nezodpovedanému pútavo odhaľuje, nápadov má dosť až do posledných minút – niekedy našiel inšpiráciu aj v iných filmoch, môžete zisťovať kde.

Celkovo pôsobí Malý pán edukatívne a občas až archaicky: ako filmová lekcia mladšej generácii. Opak súčasnej animovanej tvorby zo Západu: kde Konečne doma za 10 minút striedalo tri emócie, tu sa len tak pomaličky rozvíja jedna. Pritom Malý pán sa pohybuje okolo hodiny dvadsať, no to bohato stačí.

Jeho formálna stránka totiž vzbudzuje obdiv za priznanie všetkých nástrojov, drôtov a vedenie bábok, ale súčasne je to bič na niektorých divákov, ktorým budú pripadať pomerne rušivé. Úprimne, bol som na tom podobne a po čase som si zvykol, aby som sa sústredil na rôzne detaily a dumal, ako tvorcovia postupovali v tej či inej scéne – ale tu je presne otázka, či tie rekvizity majú vzbudzovať tieto pocity. Samozrejme, tvorcovia sa museli rozhodnúť a ísť iba v jednom smere (striedanie scén s drôtmi a bez nich by bolo ešte veru zvláštne). A tak zvolili otvorenú cestu, ktorá nemusí byť po vôli všetkým. Jednu devízu však uprieť nemožno: nakrúcanie v pekných exteriéroch.

Má to plusy i mínusy. Práve drôtiky či rekvizity môžu rušiť nie práve najľahší príbeh, ktorý je určený viacerým generáciám, no ako celok neosloví všetkých. Jednotlivé časti áno: deťom sa bude páčiť kus dobrodružstva, dospelí si môžu zaspomínať, nároční diváci hľadať a dumať. Všetci by sa mali po videní asi stretnúť vo foyer, aby podiskutovali o tom, čo videli. Ušľachtilý cieľ autorov – no naplní sa?

Malý pán (ČR, 2015, 80 min.)
Réžia: Radek Beran. Scenár: Lumír Tuček. Slovenský dabing: Robert Roth, Táňa Pauhofová, Vladimír Jedľovský, Richard Stanke

autor Michal Korec 10.5.2015

Kinema

7.0

Metascore

Diváci

Ohodnotiť