|
FIMFÁRUM 3D |
FIMFÁRUM 3D |
Fimfárum urazilo za ostatných desať rokov na plátne slušnú cestu a ukázalo množstvo nápadov pre menších i väčších divákov. Záverečný diel trilógie si požičal tri ďalšie príbehy a snaží sa naskočiť aj na celkom módnu 3D vlnu (niežeby ju potreboval – ale dobre vyzerá na plagáte či v traileri).
Tri príbehy sa podobajú svojím milým námetom, ale ich spracovanie i dĺžka sú už podstatne odlišné. Zatiaľ čo jeden trvá sotva 15 minút, iný zaberie polovicu stopáže návštevy kina. Jeden je slabučký, až sa nebránim označiť ho za najslabší v celej trilógie Fimfára, iný zas využíva svoj krásny námet takmer naplno. Sú tu menšie i väčšie rozdiely, kontrasty – ale pri 75-minútove dĺžke ide o fajn strávený čas v kine.
Paradoxne začína tým najslabším a najkratším. Jak na Šumave obři vyhynuli je príbeh o porovnávaní obrov, ktorí vyústil do ich súboja – a aj práve preto ich už v tomto malebnom českom kraji nenájdeme. Je to dobrý námet, ale nedobre zladený so spracovaním snažiacim sa na pomerne malom priestore tlačiť väčšie množstvo prvkov – sú tu súčasní filmári na výlete na Šumave, ktorí si čítajú síce knihy o obroch, mlátia sa v krčme či chodia po lese. To všetko je síce fajn a prepája sa s miestom, kde sa aj poviedka odohráva, no vôbec nesúvisí s Werichovým rozprávaním. V praxi teda rozprávanie hovorí o niečom, ale na plátne sa odohráva akoby úplne iná línia. Možno na väčšom priestore by dostala svoj zmysel, ale takto je to nesúrodý miš-maš, ale našťastie nie príliš dlhý.
|
|
O kloboučku s pérem sojčím má lepší priestor i spracovanie. Najprv sa traja princovia vydajú hľadať stratený klobúčik a potom sa jeden z nich zúčastní pretekov Ecce Homo. Je to pekná kombinácia úplne klasickej rozprávky v úvode, do ktorej sa postupne miesi čoraz viac modernejších či tvorivých prvkov. No tvorcovia to opäť trošku prepísknu ku koncu, kde sa extra nápadov kombinuje už príliš veľa – už známa kombinácia dobových čiernobielych záberov a bábkových postáv nemusí vyhovovať každému, osobne si ju cením ako zaujímavý nápad, ale do celého koloritu mi úplne nepasuje. Podobné rozdiely si pri Fimfáre (a nielen tomto príbehu) pritom nájde každý divák a na základne nich sa mu determinuje vzťah k celému dielu. Druhá rozprávka napokon vyjde ako jemne ľahký nadpriemer.
Finálna – a najvýraznejšia dejom i stopážou – ostáva rozprávka Rozum a štěstí. Celkom originálny námet skúma, čo je v živote dôležitejšie, pričom sa dostane na zaujímavé dejové posuny, aj na sondu do hlavy hrdinu, kde sa tento súboj rovnako odohráva. Je to určite najprepracovanejšia a najlepšia časť nového Fimfára – dokonca aj jeden z najlepšie spracovaných príbehov vo svete Fimfára vôbec. Jemne pracuje s námetom, postupne ho rozvíja a vo svojej realizácii sa uchyľuje skôr ku klasickým prvkom, či už animácie alebo aj hudby. V kontraste s ostatnými dvomi rozprávkami, ktoré svoj slabší obsah až príliš chcú maskovať rôznymi vizuálnymi prvkami, víťazí vlastne starý dobrý osvedčený prístup. Malá výčitka na adresu tvorcov môže putovať za občas príliš veľkú podobu postáv so svetmi Tima Burtona. Zatiaľ čo doteraz boli všetky diely sebe vlastné a originálne, Rozum a štěstí je vizuálne značne zhodný s niečím mimo hraníc českých tvorcov.
|
|
Pravda, rozdiely vznikajú vo vzájomnom porovnaní rozprávok na ploche hodiny a štvrť aj kvôli práci viacerých tvorcov na výslednom dielku. Našťastie prevažuje klasický prístup a nových prvkov možno pri detailnom sledovaní vidieť veľa, ale s niekoľkými výnimkami neprekážajú. Osobne vidím tretie Fimfárum ako sčasti nevyrovnaný celok, ale vo svojom vlastnom žánri celkom podarený – a asi lepší ako máličko temnejší druhý diel. Je azda zvláštne, že tu dostáva najnižšie hodnotenie z celej trilógie, no po jeho zhliadnutí a posudzovaní nevyrovnaných poviedok si uvedomíte, že svet Fimfára sa asi definitívne vyčerpal...
Fimfárum, do třetice všeho dobrého 3D (ČR, 2011, 75 min.)
Réžia: Kristina Dufková, Vlasta Pospíšilová, David Súkup. Scenár: Jiří Kubíček, Martin Vandas. Kamera: Hubert Hesoun, Zdeněk Pospíšil, Jaroslav Fišer. Hudba: Karel Holas, Vladimír Merta, Jaroslav Uhlíř a Zdeněk Svěrák (hlavná pieseň)
